Niečo podobné sa deje s ruským športom. Kvôli politickým pričíňam niektoré krajiny vyhlásili bojkot svetového majstrovstva vo futbale, ktoré má byť v Rusku. Tieto preteky sú tam veľmi očakávané, ruské úrady mali nádej zlepšiť reputáciu krajiny, pokazenú dopingovými škandálmi. A tu prosím - opäť bojkot!
Avšak európske štáty premysleli zaujímavú formu bojkotu. Národné futbalové reprezentácie prídu do Ruska. Neprídu iba štátny a športový funkcionári. To je strašné ohrozenie!!! Niekedy vám vadilo, akí úradníci sú prítomní na futbale alebo iných pretekoch?
A načo vôbec jazdia štátny úradníci na športové podujatia? Robia to na naše náklady (všetky štátny prostriedky majú pôvod od našich daní), ale nemáme od toho žiadny úžitok. Môžeme pozerať na prípad tohtoročného svetového majstrovstva vo futbale ako na precedens, schopný založiť a konsolidovať novú tradíciu – konečne uvoľniť šport od štátnych a iných politických záujmov!
Kvôli dopingovým problémom na Olympijských hrách ruskí športovci nemali právo použiť svoju vlajku a hymnu. Čo z toho sa stalo? Silný zvíťazili aj bez nich, slabí preihrali by aj s nimi. Vzniká ďalšia otázka: aká je úloha národných symbolov na závodoch? Pretekajú športovci, nie štáty.
Atléti nie vždy dostávajú štátnu podporu, teraz ich sponzorujú aj súkromné firmy, výrobcovia športovej produkcie a nielen. Nie všetci sú v takej miere vďačný svojej krajine, ako to musia ukazovať pod národnou vlajkou. Narastá počet atlétov, súťažiacich nie pre ich domovský štáty. Už je normálne „nakúpiť“ talentovaného športovca, aby vyhrával medzinárodné preteky. Myslíte že hneď sa stane takým patriotom novej vlasti, že nezvládne súťažiť bez jej hymny?
Dúfam že ruská skúsenosť aj tu bude precedensom. Na medzinárodných závodoch je primeraná vlajka krajiny, v ktorej sa vykonáva. Na Olympijských hrách môže byť prítomná aj vlajka Grécka, kde sa oni narodili. To je všetko, čo vyžaduje samotný šport.
Ruský tím v Kórei dostal názov „Olympijskí atléti z Ruska“. Bolo to premyslené ako trest, ale je to úplne geniálny nález. Olympijskí atléti z Ruska, olympijskí atléti zo Slovenska, z Americká atď. – to je presne to čo treba aby ukázať pôvod športovca alebo tímu a neprilepiť k ich úspechom štát, ktorý sa v tom vôbec nezúčastnil. Aj tu vidím precedens, dávajúci nádej na očistenie športu od politiky.
Áno, čistý šport – to je šport mimo politiky. Práve politizácia, a nie doping, je hlavným ohrozením medzinárodného športu (čo si myslím o dopingu, už som povedal v svojom blogu: https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/469172/preco-bojovat-proti-dopingu.html). Odporúčam prerobiť povestnú WADA v svetovú Agentúru pre depolitizáciu (WADP).
Tak to vyzerá, že „vďaka“ škandálom a kontroverzným činnostiam ruských funkcionárov (nielen športových) vznikol model organizácie medzinárodných pretekov, dovoľujúci urobiť krok k naozaj čistému športu.
