Prečo vyhral v roku 2006 voľby Robert Fico? Pretože mal skvelý program, ktorý Slovensku zabezpečil prosperitu? Alebo preto, že svojimi heslami „Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne Dzurindu“ znechutil časť našich voličov, ktorí rezignovali a neprišli k volebným urnám?
Naozaj patria špinavosti k politike ako hrby k ťave? Ja som presvedčený, že nie. Nie som natoľko naivný, aby som si myslel, že v politike sa dá škandálom úplne zabrániť. Ale som presvedčený, že v prípade, ak škandál vznikne, politik musí konať. Inak sa škandály a špinavosti stanú v politike normou – o čom nás presviedča každý mesiac súčasná vláda. Premiér Fico vyhlásil po volebnom víťazstve, že odvolá do piatich minút každého ministra, ktorý bude mať škandál. Pred takmer tromi rokmi vyhlásil vojnu škandálom. A ako táto vojna dopadla? Škandály vyhrali.
Prečo toto všetko píšem? Slovensko tvrdo zasiahla ekonomická kríza. Mali by sme mať záujem, aby ju riešili tí najlepší odborníci, ktorých na Slovensku máme. Ale ako presvedčíme špičkových ekonómov, aby sa angažovali v politike, ak budú mať predstavu, že politika je synonymicky spojená so špinou?
Aké je teda riešenie? Riešením je najskôr priznať morálny dlh, ktorý vznikol aj nám vo vzťahu k našim voličom. A následne do verejných funkcií ponúkať ľudí, ktorí so škandálmi nie sú spojení. Ľudí, ktorí majú čistý štít. Takou osobou je pre mňa Iveta Radičová. Preto ju podporujem v jej kandidatúre na prezidentku republiky. Jej voľbou môžeme preseknúť bludný kruh voľby menšieho zla s reálnou šancou víťazstva – po dlhých desiatich rokoch.
Prečo budem voliť Ivetu Radičovú?
Nám politikom sa od novembra 1989 podarilo v ľuďoch vyvolať presvedčenie, že politika je divadlo. Pred oponou sa hrá nejaké predstavenie pre divákov, ale za oponou je politika plná špinavostí, intríg a kšeftov. Hovorí sa, že politika je druhé najstaršie remeslo na svete. Na Slovensku však už majú mnohí pocit, že sa začína nápadne podobať na to úplne najstaršie remeslo.