Čo nasledovalo?
Ľudia nás zaplavili stovkami mailov. Prihlásili sa študenti, lekári, právnici, ekonómovia, ochranári, živnostníci od Stupavy cez Ilavu až po Stropkov. Všetkých spája rovnaká predstava o fungovaní spoločnosti. A snaha o nezištnú pomoc. Niektorí dokonca ponúkli riešenia konkrétnych problémov.
Zabralo nám niekoľko dní, kým sme každému odpovedali. Zároveň sme začali organizovať prvé stretnutia priamo v regiónoch, odkiaľ sa nám ľudia ozvali. Priznám sa, išli sme do neistoty. Je predsa len iné sadnúť si za počítač, napísať mail, deklarovať podporu a iné obetovať čas a aktívne sa vybrať na osobné stretnutie a diskutovať. Na druhej strane nádej nám dávalo, že nešlo o žiadne organizované stranícke mítingy, ale o spontánne stretnutia s ľuďmi, ktorí sa sami hlásili. Ktorých sklamala politika, pravica, samospráva...
A tak sme sa vydali na cestu. Ružomberok, Turčianske Teplice, Poprad, Spišská Nová Ves, Košice, Michalovce, Humenné a Prešov. Hodiny otázok a odpovedí. Desiatky neuveriteľne aktívnych a odhodlaných sympatizantov. Často aj takí, ktorí sa nikdy neangažovali, ale teraz sa chcú aktívne zapojiť. Postupne objavujeme skryté talenty - potenciál pripomínajúci príbeh hokejového brankára Jána Laca, o ktorom Miro Šatan povedal: „Kde sme ho doteraz skrývali?"
Po ôsmich „staniciach" máme rovnaký pocit: ľudia rozmýšľajú podobne, ako my. Trápia ich podobné problémy, ako nás. Sú odhodlaní s tým niečo robiť a hľadajú podporu, ktorú doteraz márne čakali.
Tento týždeň pokračujeme v Banskej Bystrici, v Malackách a v Bratislave. A postupne pôjdeme všade tam, odkiaľ sa ľudia ozývajú, že sa chcú pridať. Aby naša spoločná predstava o slušnej krajine už nebola iba snom.
