Potom prišla barmanka. Omrkol som ju a nechal ju venovať sa svojej práci. Prázdna šálka mi zatancovala pred očami na jej tácni. Podľa všetkého to bolo argentínske tango. Šálka dvihla svoje uško trochu vyššie ako mala a skončila na podlahe. Zemská príťažlivosť fungovala. Šálka prestala byť šálkou. Boli to teraz črepy, ktoré musel niekto pozametať, ale ja som to nebol. A tak sa barmanka vrátila. Jej chôdza už ale nebola taká ladná ako predtým, namiesto tácne niesla metlu. Chvíľku som sa díval ako zametá a hovoril si, že tie črepy jej možno prinesú šťastie. Myslím, že ho potrebovala. Čo nepotrebovala bol zákazník, ktorý ju očumuje. A tak som sa zdvihol a vyrazil priniesť šťastie zas niekomu inému.
Šálka kávy
Sedel som na plťke a nechal sa opaľovať. Ako vždy, sedel som sám. Vietor bol príjemný, polooblačno. Dunaj sa valil okolo mňa a cezo mňa. Pil som kávu a nemyslel na nič vážne. Moje predstavy boli ako poháre, ktoré nemajú dno. Prepadávali sa niekam do tmy a tam som ich aj zanechal. Len som sa díval okolo. Po brehu chodili ľudia. Vodu sem tam rozrážali lode, dvihli sa o niečo väčšie vlny, zavlnili sa a odvlnili. Bolo fajn sledovať ich. Cítil som sa dobre.