Som Boh

Sedel som v krčme a pozoroval ako mi bublinkuje pivo. Bar bol vedľa a tak mi neunikla barmankina poznámka.„To je nenormálne, dopísalo mi pero.“Moja pozornosť sa z bubliniek preniesla na túto vetu. Hovorím si, „Pero, ktoré dopíše je nenormálne, to znamená, že normálne pero nikdy nedopíše“.Krásne. Musel som uznať, že barmanke to myslí. Od tejto chvíle som sa na ňu díval s obdivom. Keď sa náhodou pozrela na mňa, vždy som ju obdaroval rozkvitnutým kvetinovým úsmevom. Mohla by si ho strčiť do vázy a kvitol by v jej spomienkach ešte niekoľko dní, kým by nevybledol. Ale podľa jej unaveného pohľadu som usúdil, že môj kvetinový dar skončil v koši jej neprístupnosti. Bola malátna, vyčerpaná, ustarostená. Možno z pera ktoré dopísalo? Hm?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Moja pozornosť sa vrátila späť k pivu. Keby bolo pivo, ktoré sa nedá nikdy dopiť, alebo keby bola nikdy nekončiaca pracovná šichta, film bez záverečného finále, vtip v ktorom sa nedočkáte pointy, hypotéka bez poslednej splátky, kniha, ktorú nedočítate, symfónia bez posledného tónu .... Neexistovalo by žiadne vyslobodenie z toho, čo sa práve deje. Bolo by len večné trvanie toho čo je. Aj táto pseudoúvaha by bola nekonečná. No, nebolo by to utrpenie?

Koniec je vykúpenie. Tá najmystickejšia vec aká tu vôbec je, samozrejme rovnako fascinujúca ako začiatok. To, že sa vôbec niečo začalo .... Hovorí sa, na počiatku bolo slovo. V mojom texte (neberiem do úvahy titulok) je to slovo – sedel. Slovo pochádza od Boha, čiže odo mňa. Tak logicky som Boh. Doprdele , keď si toto všetko uvedomíte v stredu po polnoci po treťom pive, nechápete ako je možné, že od vás chce v MHD revízor lístok ....