Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
"Tentokrát to bolo o vlások", vzdychol som si a pohladil plešinu.
Vietor fúkal tak silno, že som si musel držať plešinu, aby mi ju neodfúkol.Hlavu som mal v dlaniach a šiel chodníkom ako povrazolezec.Vietor dul, neprestával.Čo tak sa niekam skryť? Začal som rozhovor sám so sebou.Nemáš inú možnosť, pritakal som vnútornému hlasu.A tak som zapadol do kaviarne. Vietor hrozil, že zvalí celú budovu. Objednal som si kávu.
"Tentokrát to bolo o vlások", vzdychol som si a pohladil plešinu.
Nikto vám nemôže povedať toľko pravdy, koľko ja vám dokážem toho naklamať. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené