- Hnať sa za nejakým snom?
- Hnať sa kam? Ako to myslíš?
- No ako tie reklamy. Hovoria ti, aby si to niekam dotiahol, aby si neustrnul na mieste.
- A kam by som chodil. Hm? Mám rád to miesto. Je pohoda, blízko je voda, slnko hreje.
- Som za. Jednoducho vychutnávať si okamih, prítomnosť, veď nič iné ani nie je.
- Máš recht, cestou do mesta nás môže nejaké auto dať dole a máme po živote.
- Bolo by chybou si naše posledné chvíle nejako kaziť.
- Človek, ktorý sa trápi zajtrajškom, neprežíva dnešok.
- Jo, nie som včerajší, aby som myslel na zajtrajšok.
- Problém je ten, že ľudia sa vždy ženú za nejakým preludom.
- Chcú mať autá, domy.....
- A pritom nemajú ani vlastný názor.
- Všetko je im nadiktované zhora.
- Spoločenský imperatív.
- Furt sa trápia.
- Prejdeš sa ulicou a máš dosť.
- A pritom k šťastiu stačí tak málo.
- Je to šialené.
- Ale oni si myslia, že šialenec si ty.
- Len preto, že odmietaš sa stať jedným z nich.
- Nech idú do prdele.
- A čo ženy?
- Ako to myslíš?
- No, nechcú outsiderov, chcú víťazov.
- Je to v nich naprogramované prírodou.
- Presne tak, mal by si sa o ne postarať.
- Mám problém postarať sa o seba.
- Tak máš smolu.
- A čo emancipácia?
- To ako........aby sa vedeli zabezpečiť samé?
- No.
- No. Tak to je zložitá otázka. Zdá sa mi, že tie emancipované prestavajú byť plodné, alebo deti nechcú.
- Sú uštvané, veď sú v koži mužov do ktorej neboli naprojektované.
- Je to hrozné, keď počuješ ženu a ona hovorí ako muž. Myslím, keď s nadšením hovorí o mužských hodnotách ako keby jej boli vlastné.
- Asi skončíme ak starí mládenci.
- Alebo ako mladí mládenci, nezabúdaj na autá, ktoré nás môžu dať dole.
- Užívajme si túto chvíľu, lebo môže byť naša posledná.
