- Tvoj pohľad stojí za všetky prachy. Kamarát. Mám pocit, že som vyhral hlavnú cenu v lotérii.
- Život je lotéria. A väčšinou v nej ťaháš za kratší koniec.
- Ty ma vždycky vieš nakopnúť, si môj terapeut, môj očistec, nemusíš ani nič hovoriť, úplne si vystačím s tým ako sa tváriš.
- Blahoslavení tí, čo sa dokážu tešiť z maličkostí.
- Veď ty by si sa mohol stať novým duchovným vodcom. Bielym Gándhim. Len by ťa museli objaviť. Vyniesť na svetlo sveta z tejto pivnice. Si fakľa, ktorá môže priniesť svetlo ľuďom. Skutočný Prometheus. Kamarát, rozhodol som sa, že sa na to podujmem. Budem písať o tebe. Budem tvoj apoštol.
- Čo keby si radšej kúpil pivo?
- Vzal by som ho. Veď ma poznáš. Ale začo? Nemám ani floka. V mojich vreckách sa nič dlho nezdrží. Moje vrecká sú synonymom môjho vzťahu k ženám. Tie tiež odchádzajú skôr ako prišli.
- Ženy sú ženy.
- Si ich vystihol presne. Hovorí z teba dlhoročná skúsenosť života osamote.
- Ženy najlepšie spoznáš, keď ich pozoruješ z diaľky.
- Ja ich mám radšej zblízka.
- Potrebuješ odstup, inak nikdy nič o nich nebudeš vedieť.
- To neviem, ale viem, že ich blízkosť ti môže dať niečo, prečo sme na nich závislí.
- Iba ten kto dáva, ti môže niečo vziať.
- Ja im dám všetko.
- Nemusíš to ani dávať, ony si to vezmú samé.
- Ale čo s tým robiť?
- Nesmieš sa zaľúbiť.
- Doprdele, tak to nedám. Ja som v tom hneď po uši.
- Ony to vycítia. A sú k tebe chladné jak cencúľ. Potrebujú napätie.
- 240 voltov.
- Presne tak, musí to byť elektrina, prúd, iskry, plameň až im horí strecha nad hlavou.
- Doprdele, tak to nedám.
- To si píš, si taký cvok, ktorý má hneď srdce na dlani.
- A kde ho mám mať?
- Najlepšie, keby si ho nemal.
- To sú rady skúseného pustovníka. Jak dlho si sám?
- A ty?
- Nezmeníme tému?
- Napadá ti niečo?
- Dať si pivo.
- Máš nejaké prachy?
- Mám na jedno.
- A na dve malé?
- Chýba mi 20 centov.
- Doprdele. 20 centov som dal harmonikárovi, stál v podchode pri Prezidentskom paláci.
- Ten si už pochutnáva na tvojom pive.
- Tak ja si dám hlt z tvojho.






