Niekdajší druh dopravy pri zvoze drevnej hmoty pripomína pri bývalej píle na hornom konci Remetských Hámrov krátky úsek úzkorozchodných koľajníc s malým motorovým rušňom a dvomi oplenovými podvozkami.
Súčasný pohľad do areálu bývalej píly. Asfaltová cesta sa nachádza v trase úzkokoľajky.
Za pílou pokračuje trasa úzkorozchodnej železnice lesom po viditeľnom násype s množstvom železničných podvalov…
Povedzme si niekoľko faktov z histórie. Pred zahájením prevádzky parnými rušňami tu vozíky ťahali kone po drevených koľajniciach už od roku 1894. Vozilo sa nielen drevo k už spomenutej píle v Remetských Hámroch, ale aj panstvo grófstva Károlai a Szechenyi–Vanderbildt k poľovníckemu zámčeku pri Morskom oku. Trať na lokomotívnu prevádzku bola zrekonštruovaná v roku 1924 a súčasne predĺžená z Remetských Hámrov cez Jovsu a Hnojné až do Michaloviec. Tým dosiahla hlavná trasa úzkokoľajky s rozchodom 760 mm dĺžku 43 kilometrov. Použité boli železné koľajnice s hmotnosťou 7 kg na meter dĺžky.
V časti trasy lesnej železnice dnes traktory zvážajú drevo. Niektoré pražce sú už nachystané na odvoz…
Okrem hlavnej trate Michalovce – Morské oko bolo na lesnej železnici postavených niekoľko odbočiek, ktoré sprístupňovali doliny vedľajších potokov. Na hlavnej trati sa prestalo jazdiť v roku 1939 po zabratí časti územia Maďarskom. Po druhej svetovej vojne bola prevádzka obmedzená len na úsek Remetské Hámre – Morské oko. Lesná železnica bola zrušená v roku 1973 z podobných dôvodov ako mnoho jej slovenských kolegýň - nerentabilnosti, súvisiacej s búrlivým rozvojom lacnejšej automobilovej dopravy…
Fotografie v článku pochádzajú z asi 2-kilometrového úseku za Remetskými Hámrami. Počas mojej návštevy v lete 2009 som mal k dispozícii na pátranie po pozostatkoch lesnej železničky málo času, preto v žiadnom prípade nejde o vyčerpávajúci materiál. Za návštevu by rozhodne stáli pozostatky traťového telesa aj na konci železničky, pri brehu Morského oka. Raz sa k nim možno vrátim...
