Naše putovanie po starej trati začneme v miestach, kde sa odkláňa súčasná železničná trať číslo 112 Zohor – Rohožník – Plavecký Mikuláš od pôvodnej trate. To je pri hlavnej ceste od Kuchyne, asi kilometer južne od začiatku obce Rohožník. Na fotografii je priecestie na poľnej ceste, hlavná cesta je vidieť vpravo nad koľajou.
Okolo starého hektometrovníka pôvodnej trate prechádzajú denne tisíce automobilov...
Priepust na pôvodnom traťovom telese, ktoré dnes na tomto úseku slúži ako chodník pre peších.
Hektometrovníkov na starej trati je zachovaných viacero, tiež aj priepustov a malých mostov.
Pri pôvodnej trati je dnes chránený prírodný areál Konopiská s jazerom.
Pohľad z miesta pôvodnej trate na súčasnú stanicu Rohožník, vzdialenú asi 500 metrov. Tá bola slávnostne odovzdaná do prevádzky v roku 1975, trať bola preložená bližšie k obci už o štyri roky skôr z dôvodu výstavby cementárne Kombinát Záhorie (dnešný Holcim Rohožník). Práce vykonávalo asi 250 zamestnancov Železničného staviteľstva Bratislava. V roku 1977 bolo koľajisko stanice rozšírené o ďaľšie tri koľaje.
Tu končí železničný zvršok starej trate dnes – pred korytom miestneho potoka. Kulisu fotografii dotvárajú budovy cementárne.
Na novej vlečke do cementárne sú osadené (na Slovensku zriedkavé) návestidlá firmy WSSB (Werk für Signal und Sicherungstechnik, Berlin), ktoré boli dovezené z NDR súčasne s reléovými zabezpečovacími zariadeniami pre vlečky. Návestidlá rovnakej konštrukcie sú aj na bratislavskej vlečke Istrochemu. Na fotografii je predzvesť vchodového návestidla na vlečku.
Výhybka, ktorá tvorí dnes už nepoužívané spojenie starej vlečky a novej stanice. V pozadí na cestnom nadjazde práve prechádza zástupca dnes preferovanejšieho druhu dopravy z/do cementárne.
Na fotografii je súbeh až štyroch koľají: najbližšia koľaj k fotografovi je traťová koľaj do Plaveckého Mikuláša, vedľa je vlečková koľaj na novú používanú vlečku, ďalšia koľaj na násype je zarastená a preto nie je vidieť a na poslednej (pôvodnej traťovej) koľaji sú odstavené vyradené nádržkové vozne.
Prehľadná situačná schéma súčasného stavu starej a novej vlečky, ako aj ich napojenia do novej stanice.
Nádržkové vozne na cement rakúskej konštrukcie sa na trať už nikdy nepozrú...
Pôvodná budova železničnej stanice z roku 1911. Koľajisko s tromi koľajami dnes slúži už len na deponovanie vyradených vozňov.
Staničná budova už bola viackrát necitlivo upravovaná, no stále je možné na nej nájsť pôvodné architektonické prvky (typické pre železničnú architektúru zo začiatku minulého storočia).
V susedstve staničnej budovy stojí aj domček výhybkára, ktorý je zvnútra úplne „vybielený“...
Pohľad z prístupovej cesty – spoza vegetácie vystupujú strechy oboch zachovaných stavieb a za nimi stoja stavby cementárne.
Na záver pohľad od vchodového návestidla na novú vlečku. Za cestným nadjazdom končí súbeh traťovej a vlečkovej koľaje.
