Lesná železnička začínala v lokalite Kobyliarka, kde boli dve slepé koľaje dlhé asi 200 metrov. Tu sa nakladalo drevo do vozňov zo skládky, na ktorú ho z okolitých ťažobných úsekov privážali kone. Dnes tu je čerstvý výsek.

Záhorská lesná železnica viedla cez tri chotáre: Moravský Svätý Ján, Závod a Lakšárska Nová Ves. Tunajší veľkostatok vlastnil rozsiahly majetok, v ktorom sa okrem dreva produkovali aj poľnohospodárske plodiny ako zemiaky, obilniny, cukrová repa a lieh. Preprava výrobkov na železničnú stanicu vo Veľkých Levároch konskými poťahmi a ťažnými volmi bola však zdĺhavá a drahá, preto sa veľkostatok rozhodol na jej zrýchlenie a zlacnenie postaviť úzkorozchodnú železnicu. Licenciu na jej stavbu s rozchodom 760 mm získal v roku 1918 a v tom roku na nej začala aj prevádzka.

Z Kobyliarky sa trať napojila na cestu, spájajúcu Studienku so Šaštínom a odtiaľ pokračovala južným smerom k hájovni Hrabovec. V tomto úseku viedla železnička vysokými borovicovými lesmi, ktoré pretrvali dodnes...

V najväčšom záreze 18-kilometrovej siete dnes rastú stromy...

Lesná cesta zo Šaštína až po Hrabovec miestami stúpa alebo klesá. Teleso železnice si však udržuje približne rovnakú výšku násypmi a zárezmi – najmä vďaka tomu je dobre viditeľné aj dnes.

Prevádzka na trati závisela od ročného obdobia. Najviac sa prepravovalo od novembra do apríla. Denne to predstavovalo asi 90 ton drevnej hmoty, privezenej dvomi vlakmi. Ročný objem prepravy bol teda asi 15 000 až 20 000 ton. Stavebné drevo sa vozilo na píly do Veľkých Levár, Plaveckého Štvrtku a Šaštína, kde bolo narezané na potrebnú hrúbku. Niektoré drevo bolo určené na impregnáciu do Brodku pri Přerove, kde sa z neho vyrábali telefónne a telegrafné stĺpy i železničné pražce.

V niektorých úsekoch vedie lesná cesta priamo po telese železničnej trate...

Mosty na úzkorozchodke boli drevenej konštrukcie. Na fotografii sú vidieť pozostatky pilierov cez Lakšársky potok.

Z Hrabovca viedla trať na majer Priečne, kde sa privážalo uhlie a nakladali poľnohospodárske produkty. Trať pokračovala na Trajlinkovský mlyn, odkiaľ sa stáčala k lokalite Nový majer. Odtiaľ prechádzala okolo kanála, v ktorom parné rušne doberali vodu k tehelni U Janíčkov, odkiaľ sa odvážali tehly. Železnička končila v lokalite Dúbrava, asi 5 kilometrov od zastávky Moravský Svätý Ján.

Okrem stavebného dreva a dreva určeného na impregnovanie sa využívalo aj zvyšné drevo. Tenké drevo sa rezalo na 4-6 metrovú dĺžku a dodávalo sa do chmelníc. Z odpadového vyradeného dreva zase bolo na mieste pálené drevené uhlie. Túto prácu vykonávali robotníci z Kysúc, Rakova, Turzovky a Liptovskej Kokavy, ktorých si najímal veľkostatok. Vypálené uhlie bolo odvážané na prekladisko do Dúbravy a odtiaľ ďalej do Švajčiarska a Nemecka. Ročne tak bolo vyvezených 25 až 30 vozňov normálneho rozchodu.

Lokalita Hrabovec v súčasnosti. V roku 1930 bola odtiaľto postavená 2-kilometrová odbočka na majer Tŕnie. Tam bol liehovar, privážali sa tam otruby a krmivo a uskladňovali poľnohospodárske produkty na odvoz k hlavnej trati.

Násyp odbočky na Tŕnie dnes pretína asfaltová cesta z Lakšárskej Novej Vsi do Studienky...

Dopravu na lesnej železnici zabezpečoval malý trojnápravový rušeň firmy Orenstein und Koppel, ktorý niesol meno Mariška. Železnica mala aj dve motorové dreziny a asi 30 nákladných vozňov. Na prepravu robotníkov, poľovníkov či výletníkov slúžil otvorený vozeň. Vlakové súpravy boli tvorené štyrmi vozňami, obsluhu vlaku tvorili rušňovodič, kurič a dvaja brzdári. Cesta z Kobyliarky na Dúbravu trvala dve hodiny.

V týchto miestach končila trať z Hrabovca. Z liehovaru sa zachoval do dnešných dní len komín...

Trasa železničky medzi Trajlinkami a Dúbravou viedla približne v dnešnej stromovej aleji na fotografii...

Manipulačný priestor na Dúbrave bol pomerne rozsiahly. Z hlavnej železničnej trate viedla na prekladisko normálnerozchodná vlečka, dlhá asi 200 metrov, nazývaná IRMA. Trať úzkokoľajky sa tu vetvila na tri koľaje. Štvrtá koľaj viedla do výhrevne a piata opačným smerom k Moravskému Svätému Jánu. Okrem toho tu bola administratívna budova, vlastná elektráreň, sklad uhlia, ubytovňa, pekáreň aj kuchyňa. Vlečku obsluhoval rušeň Československých štátnych dráh z Veľkých Levár.

V týchto miestach bolo koľajisko prekladiska Dúbrava. Dnes je tu čistinka s lesným porastom...


Po druhej svetovej vojne sa ťažba dreva obmedzovala a ťažké časy prišli aj na železničku. Majetok aj lesy boli zoštátnené a ťažba a teda aj prevádzka na železničke bola nakoniec pre nerantabilnosť zastavená. V roku 1947 bola trať rozmontovaná a celý zvršok aj vozidlový park predali do Maďarska. Po niekdajšej Záhorskej lesnej železnici zostali len staré fotografie a miestami pozostatky jej vedenia v krajine…
