V skratke o minulosti ČHŽ: prvý úsek železničky s rozchodom 760 mm bol sprevádzkovaný v roku 1909, išlo o 10,3 km dlhú trať z Hronca do Čierneho Balogu. Postupom desaťročí boli postavené ďaľšie úseky až do celkovej dĺžky 132,97 km. K systematickému rušeniu odbočiek dochádzalo od 60. rokov 20. storočia v súvislosti s rozmachom automobilizmu pri zvážaní dreva z dolín na ďaľšie spracovanie. Pravidelná prevádzka skončila koncom roku 1982. Opätovné otvorenie prevádzky, tentokrát už turistickej, sa konalo v roku 1992 na 7-kilometrovom úseku Výhybňa Šánske – Čierny Balog – Vydrovo most. Neskôr bola prevádzka rozšírená aj na obnovené úseky trate do Hronca (5 km) a ďalej do Chvatimechu (2 km). Od roku 2012 sa jazdí aj na úseku Čierny Balog - Dobroč (4 km).
Zrušený úsek, ktorý nás bude zaujímať ako prvý, viedol dolinou rieky Osrblianky. Odbočná trať sa odpájala z hlavnej trate na odbočke Selecká. V jej blízkosti stál a stále stojí most hlavnej vetvy ponad Čierny Hron.
Trať údolím Osrblianky bola postavená v rokoch 1916-1922 a končila po 14,5 km na Prostrednej. V úseku do Osrblia viedla trať približne v trase dnešnej asfaltovej cesty.
Lesná železnička viedla svahmi po ľavej strane Osbrlia, na opačnej strane ako je dnešný areál biatlonu. Ten je aj príčinou zámeru obnovy trate v budúcnosti.
Zaujímavosťou Osrblia je najstaršia vysoká pec v Uhorsku, postavená v roku 1795.
Prechádzame okolo horárne Podsuchá a pokračujeme po asfaltovej ceste do lokality Tri vody. Trať lesnej železnice neviedla v trase cesty, ale kľukatila sa po jej ľavej strane.
Konečná asfaltovej cesty – nákladisko Tri vody. Dnes tu odvážajú drevnú hmotu nákladné automobily, kedysi to bola záležitosť lesnej železnice. Na 11,6 km dlhom úseku sa prestalo jazdiť v roku 1972, na konečnú Prostredná už v roku 1964. Okrem trate na Prostrednú viedli z nákladiska Tri vody ešte dve odbočky – Hámorná (0,7 km) a Suchá jama (3,7 km). Zrušené boli do roku 1969.
Sme na odbočke Svätý Ján. Odtiaľto sa z hlavnej trate Hronec – Čierny Balog odpájala najdlhšia vedľajšia vetva lesnej železnice, ktorá viedla Kamenistou dolinou a končila po 23,5 km na Sihle. Budovaná bola v rokoch 1923 až 1928.
Trať vedúca Kamenistou dolinou bola likvidovaná postupne od konca v rokoch 1971 až 1983. Potom slúžil oceľový most cez Čierny Hron na odstavovanie nepotrebných vozňov. Dnes sú na ňom ešte stále drevené pražce.
Pohľad od konca odbočnej trate smerom k odbočke Svätý Ján. Za domom s bielou fasádou sa nachádza oceľový most z predchádzajúcich fotografií.
Trať viedla vľavo stúpajúcim násypom, ktorý je dnes zarastený vegetáciou.
Vodná nádrž Hrončok bola vybudovaná v roku 1881 ako najväčší „tajch“ na Čiernohroní. Jeho úloha pred vybudovaním lesnej železnice spočívala v zásobovaní vodných splavov, ktorými sa drevo dopravovalo z dolín.
Teleso trate je dobre zreteľné po ľavom brehu vodnej nádrže. Dnes vedie v jeho trase lesná cesta.
Ďalší zachovaný artefakt lesnej železničky – oceľová konštrukcia mostu cez Kamenistý potok na Hrončoku.
Viditeľný násyp bývalej trate popri asfaltovej ceste v závere Kamenistej doliny. Z tejto najdlhšej vedľajšej vetvy Čiernohronskej železnice viedlo až 14 ďaľších tratí. Prevažnú väčšinu z nich tvorili krátke odbočky na dočasné nákladiská s dĺžkou do 1 km.
Približne v týchto miestach trať na Sihlu končila. Okrem koľajiska tu bola aj malá budova výhrevne. Sem sa prestalo jazdiť v roku 1971.
Kamenistú dolinu máme za sebou a čaká nás zjazd bicyklami do Brezna. To ešte nevieme, že nás stretne búrka, pri ktorej premokneme do poslednej nitky.
Spoločná foto účastníkov cyklovýletu Kamenistou dolinou pred motorovým skvostom M 21.004 v depe na Čiernom Balogu. V kalendári sa písal 17. august 2007...
Aj keď sa pochopiteľne do dnešných dní nezachovali všetky trate, Čiernohronská železnica žije ďalej!
