Kaplnky Kalvárie stoja popri ceste do kopca na juhozápadnom okraji mesta.
Prvých päť zastavení sa dnes dostalo už do priameho styku s mestskou zástavbou.
Panoráma Ružomberku s jeho papierňami...
Kalvária bola postavená až na druhý pokus. Tunajší farár Ján Nepomuk Záhora bol totiž preložený na iné pôsobisko a jeho iniciatíva vypísaním verejnej zbierky v roku 1847 upadla na čas do zabudnutia...
Myšlienku výstavby ružomberskej Kalvárie znovu oživil ambiciózny farár Andrej Kučma v roku 1857.
Základný kameň kalvárskeho kostolíka bol posvätený v auguste 1858.
Jednotlivé kaplnky sú jednoduché stavby s plytkou nikou a trojuholníkovým štítom.
Zastavenia sú striedavo rozmiestnené popri ceste, lemovanej topoľovou alejou.
Pôvodné obrazy Krížovej cesty namaľoval na plech tvrdošínsky maliar Maximilián Ráčkay. Neskôr boli vymenené za nové, plastické výjavy zastavení.
Celý súbor Kalvárie bol slávnostne dokončený a posvätený v septembri 1859.
Kostolík Povýšenia Svätého kríža je jednoloďová stavba s hladkými fasádami
Tri kríže pred kostolom začiatkom 20. storočia nahradili pôvodné.
Kalvária bola počas svojej existencie viackrát opravovaná. Za farára Antona Hlinku to bolo v rokoch 1927 a 1935. Vtedy sa zreštaurovali reliéfy a namontovali mreže a lampáše do jednotlivých zastavení.
Na komplexnej rekonštrukcii Kalvárie po druhej svetovej vojne, kedy bola v kritickom stave, sa zúčastnili za podpory spišského biskupa Jána Vojtaššáka mnohí ružomberskí aj cudzí remeselníci.
Kostolík bol opäť obnovený v roku 1971 a celý súbor v roku 1995.
Kalvária aj napriek odcudzeniu ôsmich reliéfov Krížovej cesty v roku 1994 pozýva na návštevu a stíšenie sa aj v dnešnej uponáhľanej dobe...
