Zo železničnej stanice v Kapušanoch pri Prešove vyrážame vo dvojici.
Turistická mapa hovorí o hodine chôdze na hrad.
S tromi turistami sa stretávame nielen na hrade, ale aj pri spiatočnej ceste, už na železničnej stanici.
Kroniky nám o Kapušianskom hrade prezradia, že bol postavený na mieste staršieho slovanského hradiska okolo roku 1270 ako ochranný bod kráľovskej cesty z Uhorska do Poľska. Počas storočí svojej existencie nebol ukrátený o svoje zničenia ale aj nadväzujúce obnovenia. Jeho dnešný stav je vlastne výsledkom politického rozhodnutia - uhorský snem odsúhlasil v roku 1715 zbúranie niekoľkých hradov, medzi ktoré patril aj Kapušianský...
Krásne výhľady zostávajú v mysliach...aj dážď, ktorý sa nezadržiteľne blíži.
Vyzoomovaná železničná stanica z hradu.
Keby ste vedeli, ako je v tomto skalnom okne útulne, keď husto prší...
Prešov je tiež zahalený do dažďovej clony.
Cez vodnú clonu presvitá na kopci silueta Šarišského hradu.
Spiatočná cesta sa koná už za hrejivého slnka.
Peň ako stvorený na popoludňajšiu siestu. V cene aj s výhľadom!
Na hrad sme objavili dve cesty. Jednu trasu skrášľuje takáto kaplnka.
Zostáva zísť do dediny a spomínať na pekný výlet aj s trochou vody...
