Zachovaný úsek trate bývalej lesnej železnice začína vo Vychylovke, ktorá je časťou Novej Bystrice. Sem sa dá dostať po približne hodinovej jazde autobusom z Čadce.
Trojkilometrový úsek z vychylovskej osady Kubátkovia na Chmúru je jedinou zachovanou časťou pôvodnej Kysuckej lesnej železnice, ktorej hlavné rameno dĺžky 29 km viedlo z Osčadnice do doliny Chmúra. Železnica s úzkym rozchodom 760 mm bola postavená v rokoch 1915-1917.
Nástupné miesto turistických vlakov je pri vstupnej bráne do Múzea kysuckej dediny. Skanzen v tomto peknom prírodnom prostredí začalo budovať Kysucké múzeum tesne po zrušení pravidelnej prepravy dreva na železničke v roku 1974.
V pracovné dni zabezpečuje jazdy vlakov tvorených otvoreným výletným vozňom dieselový rušeň typu DH 120.
Depo - zázemie prevádzky celej železničky
Oddychujúce "maďarky". Cez víkendy sa o spokojnosť návštevníkov starajú práve ony...
Maďarka U 45.9 vyrobená v roku 1916 strojárňami štátnych železníc v Budapešti si tento rok odkrútila premiéru - po dlhých rokoch nečinnosti bola opravená do prevádzkového stavu a opäť sa zaskvela v čele historických vláčikov!
Vláčik sa vydáva na 45 minútovú jazdu po obnovenom úseku trate. HLÚŽ Vychylovka, celým názvom Historická lesná úvraťová železnica, zahájila pravidelnú turistickú prevádzku v sezóne 1995.
Brigády na reštaurovaní prítomnej techniky pokračovali aj toto leto...
Oproti minulým rokom boli osadené viaceré informačné tabule, ktoré umožňovali záujemcom exkurziu do histórie tohto kedysi najrozšírenejšieho spôsobu dopravy dreva...
Cúvanie na ceste späť
Hlavným lákadlom návštevy lesnej železnice je už spomínaný skanzen kysuckej ľudovej architektúry. V ňom sa nachádzajú okrem iných aj zachránené stavby zo zatopených obcí vodnou nádržou Nová Bystrica.
Chmúra - tu turistický vláčik každý deň končí jazdu a vydáva sa na spiatočnú cestu
Parný rušeň strážiaci prvú úvrať
Kto si chce obzrieť skutočnú technickú lahôdku a raritu v celosvetovom meradle zblízka, musí sa vydať ďalej po koľajach do lesa pešo. Prevádzka na úvraťovom úseku je totiž pre časté zosuvy zatiaľ stále hudbou budúcnosti...
Hlavným dôvodom vybudovania tohto úseku bola absencia napojenia Oravskej lesnej železnice na normálnerozchodnú sieť verených železníc.
Lesnú železnicu z Lokce do Erdútky (dnes Oravská Lesná) dobudoval oravský komposesorát v roku 1918. Železnica s viacerými odbočkami mala hlavú trať dlhú 23 kilometrov.
Drevo z oravských dolín sa dopravovalo na svoje cieľové trhy hlavne mimo región. Oravská lesná železnica však nemala žiadne napojenie na verejnú železnicu, najbližšia verejná železnica od drevoskladu v Lokci bola vzdialená až 19 kilometrov a nachádzala sa v Oravskom Podzámku. Doprava dreva furmanskými povozmi sa tak neúmerne predražovala.
Zlyhali aj všetky plány na postavenie spojovacej železnice z Lokce cez Námestovo do Tvrdošína či do Oravského Podzámku.
Naproti tomu Kysucká lesná železnica priame napojenie na sieť verejnej železnice mala. Z cieľovej stanice pri drevosklade v Osčadnici bola totiž napojená vlečkou na dôležitú Košicko-bohumínsku železnicu.
Preto sa rozhodlo o spojení týchto dvoch dovtedy samostatných dopravných systémov, k čomu v roku 1926 aj prišlo. Keďže na úseku dlhom vzdušnou čiarou 1500 metrov musela trať prekonať výškový rozdiel 217 metrov, projektant tento technický problém vyriešil vložením troch úvratí. Na úseku dlhom napokon 4,5 kilometra sú úvraťové aj stanice Chmúra a Beskyd sedlo.
Vybudovaním spojovacej železnice vznikla vyše 110 kilometrov dlhá železničná sieť na zvoz dreva. Po krátkej exkurzii do histórie trate pri prejdení celého úvraťového úseku sa dostávame opäť do súčasnosti. Na snímku obnovený zvršok vo vrcholovej stanici Beskyd sedlo.
Vláčik šplhá krokom do kopca vo svojej prvej sezóne prevádzky...
Tak ako je lákadlom kysuckej časti železnice skanzen, oravci zase postavili na kopci neďaleko vrcholovej stanice rozhľadňu...
...z ktorej sú pekné výhľady do okolitej prírody nielen v slnečný augustový deň.
Ešte novotou voniaca súprava čaká na svojich cestujúcich - že ste takýto vozeň už niekde videli? Áno, dlhé desaťročia jazdil na Trenčianskej elektrickej železnici.
Jazdu vlakov na trojkilometrovom úseku zo sedla Beskyd na Tanečník zabezpečuje Oravské múzeum.
Obnova trate sa uskutočnila najmä vďaka dotácii z fondov EÚ
Na slabšie vyťažené spoje postačuje takáto drezina
Tanečník - konečná stanica
Naše putovanie 11-kilometrovým zachovaným a obnoveným úsekom sa chýli ku koncu. Obidva koncové úseky sa tešia nielen pozornosti daných múzeí ale aj záujmu verejnosti. Bude sa raz verejnosť voziť aj po úvraťovom úseku?
Výhrevňa na Tanečníku
Bonus na záver - dnešná podoba areálu bývalého depa lesnej železnice v Zákamennom.
Areál sme s kamarátom objavili vlastne nechtiac pri hľadaní ubytovania...
Večerné zore nad niekdajšou výhrevňou parných rušňov...
