Zároveň patrí k najmenej známym pamiatkam okolia Banskej Bystrice, pričom z jej centra na tajovskú Kalváriu to je len niečo vyše hodiny pešej chôdze...
Prvé písomné záznamy o obci sa objavujú už v 15. storočí v súvislosti s ťažbou rúd. V rokoch 1496 až 1500 tu Turzovsko-Fuggerovská spoločnosť postavila dve hute na spracovanie medi a Tajov sa tak stal významným strediskom baníctva a hutníctva. Hute zanikli až v roku 1893.
Dominantou obce je pôvodne gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa z rokov 1595-1597, ktorý bol neskôr renesančne a barokovo prestavaný a rozšírený o vežu.
Kalvársky súbor pochádza z rokov 1872-1873.
Nájdeme ho na opustenom a neudržiavanom svahu južne od obce.
Z pôvodne siedmich zastavení Krížovej cesty sa do súčasnosti zachovalo päť.
Nie je známe, kedy bola odstránená prvá kaplnka pri dome č. 138.
Pomedzi zeleň na Kalvárii sa mihá Kostol sv. Jána Krstiteľa.
Panoramatický pohľad na Banskú Bystricu.
Kalvária bola vybudovaná z verejnej zbierky, do ktorej prispeli obyvatelia obcí Králiky, Kordíky, Tajov, Podlavice a najmä obce Jabríková.
Krížová cesta je ukončená Kaplnkou Panny Márie Sedembolestnej.
Dnes v kaplnkách výjavy zastavení Krížovej cesty už nenájdeme.
Žeby odkaz miestnym?
Na oltári v interiéri kaplnky sa nachádza drevená socha Piety, zhotovená tajovským rezbárom Eduardom Gregorom.
V interiéri kaplnky je uložených aj šesť záverečných výjavov Krížovej cesty, maľovaných na plátne. Začiatočné výjavy chýbajú...
Pred kaplnkou stojí kamenný kríž s kovovým korpusom Krista.
Svoje miesto tu má vyhradené aj veľké mravenisko.
V popredí sídlisko Podlavice.
Kalvária sa už dnes pravdepodobne nepoužíva. Okrem toho jej terén je prináročný pre starších občanov...
Edit 2022: zastavenia krížovej cesty boli neskôr po mojej návšteve obnovené v pozmenenej podobe s kamenným obkladom, autorom fotografií z januára 2019 je Marián Böttcher.
