Pri budovaní tejto Kalvárie bola príkladnou oduševnenosť a horlivosť bardejovských obyvateľov...
Prvú časť pozemkov pre Kalváriu zakúpila rímskokatolícka cirkev v Bardejove v roku 1858 za pôsobenia farára Eduarda Kaczvinského. So stavbou sa začalo v roku 1863.
Kaplnky Krížovej cesty sú rozmiestnené na svahu v troch radoch popri serpentínovom chodníku, na juhovýchodnom okraji mesta.
Na výstavbe Kalvárie sa zúčastnili takmer všetci bardejovskí remeselníci, katolíci i nekatolíci. Po celý dlhý čas tejto výstavby bolo vidieť kopať, vynášať na horu tehly a kamene, fúrikovať a vykonávať mnohé ďalšie pomocné práce bohatých i chudobných, mladých i starých, pánov i panie so svojimi služobnými. Každý pracoval zadarmo, takže nádenícka práca nestála ani krajciar. Bola to zriedkavá obetavosť.
Kaplnky Krížovej cesty boli postavené z milodarov dobrodincov mesta, ktorí vďaka svojim príspevkom získali právo pochovať svojich zomrelých v hrobkách týchto kaplniek.
Siedme a ôsme zastavenie je umiestnené v zdvojenej kaplnke, takže Kaplniek Krížovej cesty je 13. Z nich bolo postavených do roku 1868 posledných sedem, zvyšné pribúdali až do začiatku 20. storočia.
Ešte nedokončenú Kalváriu posvätil v roku 1869 košický biskup Ján Perger.
V starších Kaplnkách Krížovej cesty boli výjavy usporiadané v obvyklom slede. Zastavenia v novších kaplnkách však nedodržujú zaužívanú chronológiu Krížových ciest: I. Ježiš pred Pilátom, II. Posledná večera, III. Veronika podáva Ježišovi ručník, IV. Ježiš v Getsemanskej záhrade, V. Ježiš sa stretáva so svojou matkou, VI. Pilát odsudzuje Ježiša a umýva si ruky.
Kaplnky sa v minulosti uzatvárali dvojkrídlovými dverami, dnes ich chránia mreže.
Výjavy, tvorené olejomaľbami na plátne od N. Gavaliera, sú v súčasnosti z kaplniek vybraté.
Trinásť veľkých Kaplniek Krížovej cesty završuje mohutný dvojvežový Kostol sv. kríža, ktorý bol dokončený v roku 1868.
Široký priestor pred kostolom bol pri výstavbe umelo vytvorený s veľkou námahou. Zo západnej strany je podopretý vysokým múrom, v ktorom je vstup do pomerne veľkej podzemnej Kaplnky sv. Márie Magdalény. Výškový rozdiel medzi kostolom a kaplnkou je prekonaný dvojramenným schodiskom.
Pred kaplnkou sa nachádza dnes už zanedbaný cintorín. Bardejovčania tu pochovávali v minulosti svojich významných mŕtvych. Mnohí budovatelia Kalvárie si priamo želali byť pochovaní na Kalvárii.
Po 50 rokoch existencie kalvárskeho kostola bolo treba prikročiť k jeho veľkej oprave. Kostol bol časom i 1. svetovou vojnou veľmi zničený. Oprava sa uskutočnila v rokoch 1920-1921 a ujal sa jej farár Gejza Žebrácky.
Bol opravený krov, urobila sa nová strecha, krytina, nové maľované okná, oltárny obraz a nová maľba kostola.
Pri postavení a vysvätení mal kostol dva zvony. Boli odliate v roku 1865 vo zvonolejárskej dielni majstra Jána Šmilniaka v Bardejove. Menší zvon Štefan, s hmotnosťou 59 kg, bol pomenovaný po prvom uhorskom kráľovi sv. Štefanovi. Druhý väčší zvon, pomenovaný Eduard, obdržal svoje meno po zakladateľovi bardejovskej Kalvárie Eduardovi Kaczvinszkom a vážil 136 kg.
Zvon Eduard však začiatkom minulého storočia pukol a preto bol v roku 1904 preliaty. V tomto roku dostal kostol na Kalvárii nový zvon vážiaci 235 kg, pomenovaný menom Anton. Na vrchole štítu kalvárskeho kostola je socha archanjela Gabriela.
Zvony Štefan a Eduard boli v roku 1915, v čase 1. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely, ostal iba zvon Anton. Z amerických zbierok rodákov z tohto kraja boli v roku 1921 odliate dva nové zvony pre kostol na Kalvárii vo zvonolejárskej dielni Oktava Wintera v Broumove na Morave.
Posviacka zvonov, spojená s veľkou slávnosťou bola 26. mája 1921. Zvony boli v slávnostnom sprievode vyvezené na Kalváriu, ktorej posvätenie po oprave sa udialo 24. júla toho roku pri odpustovej slávnosti sv. Márie Magdalény za veľkej účasti pútnikov.
Zo začiatku 20. rokov 20. storočia pochádza aj mramorový kríž s korpusom Krista na priestranstve pred kostolom.
Ďaľšia oprava kostola ešte za pôsobenia farára Gejzu Žebráckeho sa uskutočnila v roku 1948. Poslednej generálnej opravy v rokoch 1991-1993 sa ujal farár a dekan Jozef Jurko.
Niekdajšia dominantnosť stavieb Kalvárie je dnes potlačená rozrastajúcou sa zeleňou. Iba vrcholový Kostol sv. kríža je vďaka svojej mohutnosti viditeľný aj zo širokého okolia.
Z priestoru pred kostolom je krásny výhľad na Bardejov a okolie...
