...ktorá bola postavená práve v Trnave.
Trnava bola už od 16. storočia prirodzeným strediskom katolíckej cirkvi. Zapríčinila to aj turecká expanzia okolo roku 1543, kedy sa mesto stáva sídlom ostrihomského arcibiskupa i kapituly.
Od roku 1635 tu sídli významná jezuitská univerzita, ale miesto pôsobenia v Trnave majú aj ďalšie rehole.
Aj v dôsledku toho vznikla vôbec prvá Kalvárska cesta v Uhorsku práve tu. Viedla z Trnavy do neďalekej Modranky. Zanikla však už v 19. storočí...
Za jedinú trnavskú Kalváriu býva dnes považovaná Krížová cesta so štrnástimi zastaveniami zo začiatku 20. storočia, umiestnená na opačnej severozápadnej časti mesta.
V roku 1900 ju na priestranstve medzi Starým cintorínom a mestským lazaretom dal postaviť miestny občan Jozef Muller. Kalvária bola dokončená v roku 1901.
Kalváriu tvorí štrnásť zastavení v podobe murovaných kaplniek zoradených v dvoch radoch - v pravom nepárnych, v ľavom párnych. Rady sú navzájom mierne posunuté, takže ich sled dosiahneme cikcakovitým obchádzaním.
Počas výstavby Krížovej cesty sem bolo presunuté súsošie Krista modliaceho sa na Olivovej hore, ktoré pôvodne stálo pri Dobytčom trhu na ostrihomskej ceste. Na rozľahlej trnavskej rovine sa súsošie, osadené na niekoľko metrov vysokom murovanom pilieri, dobre vynímalo. Navyše, jeho súvislosť s prvou Kalváriou v Uhorsku nieje vylúčená...
Fotografia názorne dokumentujúca stav nielen tejto sakrálnej pamiatky...
V závere sledu zastavení je vytvorené umelé polkruhové návršie s tromi krížami a dvomi plastikami.
