Iniciátorom výstavby Kalvárie, majestátne sa týčiacej na 726 metrov vysokom Ostrom vrchu nad mestom, bol jezuita František Perger.
Páter, ktorého rukopis nesie i Kalvária v Prešove, sa pre kompozíciu najvýznamnejšieho slovenského barokového súboru inšpiroval Kalváriami v Hernals pri Viedni, Grazi a Bratislave, ktoré spoznal počas svojho pôsobenia v týchto miestach.
Samotná výstavba Kalvárie prebiehala v rokoch 1744-1751. Sprievody pútnikov tu už v prvých rokoch po dokončení mali ustálený priebeh. Vydajme sa po ich stopách!
Za zvukov hudby, spevu a modlitieb sa sprievod dostal k prvým trom úvodným kaplnkám, ktorých scény znázorňujú začiatok, prípravu a posolstvo Ježišovho verejného účinkovania.
Začiatok deja je v Nazarete, kde Kristus opúšťa rodičovský dom. Zastavenie znázorňuje rozlúčku Ježiša so svojou Matkou.
Druhé zastavenie vyjadruje trojnásobné pokúšanie diablom, odohrávajúce sa na púšti počas Ježišovho štyridsaťdňového pôstu.
Scéna umývania nôh apoštolom už uvádza do nasledujúcich udalostí. Približuje Kristov čin, ktorým dáva učeníkom príklad láskavého postoja k blížnemu.
Po úvodných troch zastaveniach lipová aleja doviedla sprievod až k dolnému kostolu, postavenému na úpätí kopca.
Ústredná okrúhla kaplnka s kupolou je spojená krídlami s menšími bočnými Kaplnkami Božského srdca a Bolestnej Panny Márie.
Reliéfna scéna hlavného oltára v interiéri predstavuje výjav Poslednej večere.
Z dolného kostola odchádzame po ľavej strane cestou siedmich pašiových zastavení.
Prvé predstavuje výjav modliaceho sa Krista na Olivovej hore.
Kaplnky zastavení majú rovnaké stavebné usporiadanie, čím zvýrazňujú pravidelnosť symetrickej kompozície.
Chodník po prvom pašiovom zastavení prechádza popri budove Svätých schodov, ktoré sú postavené zo stavebných a kompozičných dôvodov mimo chronológiu deja.
Predstavujú napodobeninu schodov Scala Sancta, uctievaných v Ríme.
Tie podľa tradície pochádzajú z Pilátovho paláca v Jeruzaleme, kde počas procesu po nich vystupoval aj Kristus.
Pokračujeme chodníkom stúpajúcim do prudkého kopca za ďalšími zastaveniami.
Druhé pašiové zastavenie predstavuje Judášovu zradu.
Nasledujú zastavenia Odsúdenie a Kristus pred Herodesom.
Banskoštiavnický súbor je vkusne zasadený do jednotlivých terénnych stupňov.
Po piatom zastavení, znázorňujúcom Bičovanie, nasleduje výraznejšia stavba postavená v osi súboru, predstavujúca symbolické naznačenie Pilátovho paláca.
Dole je výjav väznenia Krista a na vyvýšenom balkóne scéna Ecce homo (Hľa, človek).
Nasleduje šieste a siedme zastavenie s výjavmi Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž.
Po poslednom zastavení a krátkom výstupe sa dostávame k hornému kostolu, ktorý predstavuje kompozičný vrchol Kalvárie.
Táto krajinná dominanta, viditeľná zo širokého okolia, je dnes v dezolátnom stave. V interiéri kostola bol výjav Ukrižovania.
Aj socha Mojžiša s tabuľami Desatora, ktorá je na sokli naľavo od vchodu, potrebuje zgenerálkovať...
Pod vrcholom kopca, za horným kostolom, je Kaplnka Božieho hrobu.
Z úrovne horného kostola sú pekné výhľady na Banskú Štiavnicu a jej okolie.
Po vyvrcholení deja Ukrižovaním a návšteve Božieho hrobu nasleduje zostup pravou stranou kopca popri zastaveniach Siedmich bolestí Panny Márie.
Zastavenie Obriezky. V pozadí jedno z banskoštiavnických sídlisk.
Ďalšie zastavenia predstavujú výjavy Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Stretnutie na Krížovej ceste, Ukrižovanie a Pieta.
K budove Svätých schodov zostupujeme z druhej strany.
V období baroka sa Sväté schody mimoriadne uctievali ako autentická pašiová relikvia. Aj preto vzniklo ich viacero napodobenín práve na Kalváriách.
Poslednú z bolestí Panny Márie znázorňuje scéna ukladania do hrobu.
Celý kalvársky komplex uzatvára súsošie Sedembolestnej Panny Márie pod krížom, umiestnené na priestranstve za dolným kostolom.
O udržiavanie a zveľaďovanie súboru sa dvesto rokov staral Kalvársky fond. V roku 1951 bol však znárodnený komunistickým režimom a začalo sa obdobie chátrania a rozkrádania tejto významnej kultúrnej pamiatky.
Kalvárii sa však začína konečne blýskať na lepšie časy. Nadácia VÚB prispeje v najbližších desiatich rokoch sumou 20 miliónov korún! Je to najvyššia čiastka, akú kedy nejaká slovenská firma venovala na záchranu jednej kultúrno-historickej pamiatky. V pozadí na fotografii je veža Starého zámku.
V najbližších dvoch rokoch sa práce sústredia na obnovu dolného kostola, kde sa vybuduje priestor pre návštevníkov a expozícia. Obnova Kalvárie sa teda začala naplno. Komplex, ktorý už bol zaradený do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta, si to určite zaslúži...
Edit 2024: všetky objekty kalvárie boli v nasledujúcich rokoch po mojej návšteve obnovené, jednotlivé kaplnky si "adoptovali" rôzne fyzické osoby, združenia či firmy, a boli do nich osadené kópie výjavov zastavení. Na fotografiách Mariána Böttchera z júna 2024 sú vybrané objekty aj s interiérmi: Horný kostol, Ecce homo a žalár, vybrané výjavy v kaplnkách, Sväté schody a Dolný kostol.
