Niekedy sa stretnem s názorom, že v televízii nič nie je, samé hlúposti, poburujúce programy nielen pre deti ale i dospelých, čisté vymývanie mozgov, nekonečné telenovely, reprízujúce programy... Naozaj tam nič nie je? Veď k televíziám zasadáme každý deň a s veľkou chuťou...
Programi ako Mojsejovci, Slovensko hľadá Superstar, či už pomaly zabudnuté Dievča za milón, zachvátili naše malé Slovensko aspoň na chvíľu. Každý druhý z nás tieto programy kritizuje, no zasadá k nim ešte pred zvučkou aby náhodu nezmeškal "duchaplný " zážitok. V podvedomí má zakódovaný vysielací čas, deň vysielania, prípadne reprízu. Dôchodcovia (a nie sú to len ženy ) zasadajú každý deň pred telenovely, deti míňajú peniažky za telefón hrajúc hru, presne tú istú hru, ktorú majú nezáživne pohodenú v obývačke. "Kocky" prichádzajúce zo školy pustia vedomostné kvízy, len aby sa v ich hlávke náhodou neprevetralo, mamičky diskusnú reláciu o tom ako sa deťom čistia ušká a strihajú nechtíky... Všetci spoločne však majú radi večerný bulvár, no a sním spojenú tichú škodoradosť, kritiku, iróniu a slovká dobre im tak, keď majú peniaze!!!
Nebudem, rozpisovať ďalšie okruhy našich televízií a už vôbec nie rozhlasových staníc. Je ich dosť veľa, no veľmi málo tých, ktoré by si rád vypočul - pozrel o trošku viac náročnejší divák. Takýto divák, si vie svoj čas začleniť. Rozhodnúť sa, čo a kedy pozerať, na čo reagovať a čo pozerať s obrovskou dávkou recesie. Konzumná spoločnosť, ktorá hltá plnými ústami, všetko čo sa jej ponúka, má v tomto prípade smolu. Je závislá! Či už si to uvedomuje, alebo nie. Zachváti ju čaro gombíkov ovládača a spamätá sa až večer, keď už nefunguje káva a zemiakové lupienky sú už všetky zjedené. Napadla vám však otázka, čo sa stane s takýmito ľudmi, keď sa im pokazí televízia???
Mala som česť vidieť následky. Moje zistenie ma však zhrozilo. Nejde televízia, čo teraz ?! Nie, žiadny rozbeh do záhrady či k priateľom, žiadna práca naviac, žiadny väčší kontakt s okolím. Nervózne postávanie v kuchyni, jedlo, kuchyňa, jedlo. Čakanie na večer. 21.00 (konkrétni) ľudia ležia v posteli. Myslia na to, ako im dnes v práci hovorili o tom, čo bolo v Mojsejovcoch a ako pokračovala telenovela. Oni sa chúďatá stali "outsidermi" pretože nemohli pokračovať v diskusii, lebo nevedeli reagovať... Aké strašné, aké utápajúce!! Zaspávajú však s pocitom, ešte jeden deň a televízor bude opravený...
Napadá ma otázka, viete si to predstaviť? Ja by som nevedela, keby som to nevidela na vlastné oči. Konzum médií nás zachvátil až natoľko, že keď k nemu nemáme prístup, nevieme"skutočne žiť" a nemáme v sebe ten skutočný náboj, ako normálne. Je mi to ľúto, je mi ľúto, že si to neuvedomujú tí, "konkrétni" ľudia. Je mi ľúto, že, že...
Na druhej strane ma však už asi nikdy nezarazí význam vety - chodí spávať so sliepkami, ja som tie sliepky videla, ako bežia do "kurína" Smutne, so sklonenou hlávkou a to len z toho dôvodu, že im nefungoval televízor... Bolo to vtipné, či poučné? Dúfam, že vy v tom vidíte tú druhú možnosť...
