OTÁZNE ROZHODNUTIE
Otázkou je, prečo Ústavný súd vyhlásil túto otázku za protiústavnú. Údajne sa týka základných ľudských práv a slobôd. Je jasné, že Ústavný súd musí v prvom rade vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky. V našej ústave sa však neuvádza právo na registrované partnerstvo, o ktorom pojednáva spomenutá otázka. Ústava v článku 19 ods. 2 hovorí, že „každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“ Ústavný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tohto ustanovenia. Z citovaného textu ústavy však vidieť, že zamietnutá otázka do rodinného a súkromného života nezasahuje. Naopak, ústava uznáva jedinečnosť manželstva medzi mužom a ženou (článok 41, ods. 1 – novela ústavy v tomto znení bola prijatá, ako je známe tento rok s platnosťou od 1.9.2014). Nemala by byť táto jedinečnosť charakterizovaná aj osobitnou právnou ochranou, akú požíva v súčasnom právnom stave iba manželstvo medzi mužom a ženou? Je snáď súčasný právny stav protiústavný? Podľa rozhodnutia ústavného súdu to tak vyzerá.
MEDZINÁRODNÉ DOKUMENTY
Ústavný súd môže vychádzať aj z medzinárodných dokumentov, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku. Tým základným je iste Všeobecná deklarácia ľudských práv (prijatá OSN v roku 1948). V nej sa píše: „Muži i ženy, len čo dosiahli plnoletosť, majú právo bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských uzavrieť sobáš a založiť rodinu... Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu.“ (čl. 16). V Európskom dohovore o ľudských právach z roku 1950 sa píše: „Muži a ženy, ktorí sú na to vekom spôsobilí, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“ (čl. 12). Medzi základnými právami a slobodami sa v ani jednom z týchto dokumentov nespomína právo na registrované partnerstvo. Iste, je to z obdobia tesne po druhej svetovej vojne, keď LGBT aktivity prakticky neexistovali, resp. neboli brané vážne, no tieto dokumenty stále platia a sú pre všetky štáty, ktoré sa k nim hlásia, záväzné. V roku 2000 vydala Európska únia dokument Charta základných práv európske únie. V článku 9 sa píše: „Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.“ Podstatný rozdiel spočíva v tom, že už sa tu explicitne ani implicitne nespomína muž a žena. Európska únia od toho jednoducho upustila. Napriek tomu ani na základe tohto dokumentu nemožno odmietnuť tretiu referendovú otázku. Článok 9 Charty práv totiž hovorí o súlade s vnútroštátnymi zákonmi. A naše vnútroštátne zákony sú jasné – jednoducho nehovoria nič o práve na registrované partnerstvá.
SÚDNY AKTIVIZMUS
Jedným z možných vysvetlení, prečo bola spomenutá otázka vyhlásená za protiústavnú, ktorého zástancom je napr. Daniel Lipšic, je jav tzv. súdneho aktivizmu. O čo ide? Súdny aktivizmus spočíva v tom, že súdy subjektívne vykladajú ústavy a zákony štátov, ako i medzinárodné dokumenty spôsobom, ktorý je úplne cudzí autorom týchto ústav, zákonov a medzinárodných dokumentov. Čiže v podstate súdy prekračujú svoje kompetencie a neobmedzujú sa na rozhodovanie v duchu platnej legislatívy, ale idú ďalej, za ňu. Veľa príkladov máme z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo amerických súdov. Ich rozhodnutia sú ideologické, zaťažené subjektívnymi postojmi sudcov a teda neobjektívne. Preto v niektorých prípadoch európske štáty jednoducho rozsudky Strassbourského súdu neuskutoňujú. Súdy svojim aktivizmom samy sebe znižujú autoritu. Vyzerá to tak, že aj náš Ústavný súd sa dostal na túto vlnu „súdneho aktivizmu“. Jedným z prejavov súdneho aktivizmu je aj to, že ak národný parlament umožní registrované partnerstvá, následne umožní Európsky súd pre ľudské práva týmto zväzkom požívať všetky práva, ktorá má manželstvo (vrátane adopcií), hoci sa tieto zväzky manželstvom nazývať nebudú. Je to tzv. salámová metóda.
JEDNINEČNOSŤ MANŽELSTVA MUŽA A ŽENY
Prečo teda manželstvo chrániť? Prečo má mať osobitnú právnu ochranu? Je to predovšetkým preto, lebo manželstvo je spoločenstvo muža a ženy, ktoré vzniká s potenciálom priviesť na svet potomstvo. Iste, potomkov možno splodiť aj mimo manželstva. Manželstvo ako verejne prejavná vôľa žiť v spoločnom zväzku má však aj potenciál deti nielen splodiť, ale ich aj s láskou vychovávať. Rodina je najlepším prostredím pre výchovu dieťaťa. Matka a otec sú tým najlepším pre každé dieťa. V tom spočíva výnimočnosť a nenahraditeľnosť manželstva. Manželstvo má teda spoločenský úžitok, ba možno povedať, že práve na ňom stojí budúcnosť každej spoločnosti. Registrované partnerstvo naopak žiadny spoločenský úžitok nemá. Osoby rovnakého pohlavia nemôžu dieťa splodiť a na adopciu u nás nemajú právo a ani by ho mať nemali, pretože nevytvárajú vhodné prostredie pre výchovu detí.
KTO MÁ SPOLOČENSKÚ PODPORU
Chcem ešte poukázať na jednu vec a tou sú útočné až agresívne prejavy pro-LGBT aktivistov. Práve oni, ktorí sa pokladajú za liberálov a veľkých demokratov a nás naopak považujú za tmárov a spiatočníkov, by mali mať vrodenú úctu a rešpekt k názoru iného. Srší z nich však nenávisť. Otázkou je prečo? Jedným z dôvodov je možno aj to, že ich idey nemajú spoločenskú podporu. Väčšina slovenskej verejnosti sa stotožňuje s referendovými otázkami. Prieskum agentúry Focus priniesol nasledovné čísla: S prvou otázkou (manželstvo iba ako spoločenstvo muža a ženy) súhlasilo 89,3% opýtaných, s druhou (zákaz adopcií detí homosexuálmi) 79,4%, s treťou (zákaz registrovaných partnerstiev) 76,4%, a so štvrtou (zákaz povinnej sexuálnej výchovy) 68,2% opýtaných.Referenda by sa zúčastnilo 45,5% opýtaných. Referendum by podľa tohto prieskumu bolo neplatné, no naznačuje istý trend. Z vlastnej skúsenosti napríklad môžem povedať, že keď som pre Alianciu za rodinu zbieral podpisy, stretol som sa s takým postojom ľudí, že na jednej strane odmietli petíciu podpísať (nechceli sa jednoducho podieľať na ničom, čo súvisí s politikou), na strane druhej vyjadrili súhlas s predkladanými otázkami. Okrem toho v susedných štátoch je kvórum pre platnosť referenda nižšia, takže ak by u nás došlo k jeho zníženiu, nikto by to nemohol kritizovať. Samozrejme, ide o prieskum, v tomto ohľade považujem za vhodný taký postoj, ktorý jeho výsledok ani nepreceňuje, ani nepodceňuje. Treba ho jednoducho brať do úvahy, podobne, ako je tomu v prípade preferencií politických strán. Čiže pro-LGBT aktivisti sú možno aj preto takí útoční a nervózni, lebo cítia, že nemajú za sebou podporu väčšiny Slovákov.
