Situácie z posledných dní, posledných mesiacov ma nútia zamýšľať sa nad tým, prečo sa vlastne ľudia snažia meniť fakty či formovať skutočnosť do úplne iných „tvarov“. Čo sa za tým skrýva? A kam až siahajú hranice klamstva? Hranice pochopenia? Aký charakter majú ľudia, ktorí tvoria náš svet? ... s ktorými sa denne stretávame, usmievajú sa na nás a my ani len netušíme, čo sa za ich pohľadom skrýva. Aká je vlastne motivácia týchto ľudí? Ľudí, ktorí nám ubližujú napriek tomu, že nás nepoznajú.
Často krát sa o sebe dopočujeme niečo, čo je od pravdy kilometre, možno míle vzdialené. Povieme si, že sú to reči prázdnych ľudí, skrývajúcich sa za slová ubližujúce druhým. Hovorím si... možno vďaka klamstvám zabúdajú na svoje problémy, možno im je vďaka tomu ľahšie. Tak nech. Sme rôzni. Oni majú potrebu hovoriť o mne bezo mňa, no ja som dostatočne silná na to, aby som si tým nechala kaziť krásne dni. Krásne dni s tými, ktorí ma do detailov poznajú a ktorí sa nad týmito „príbehmi“ iba pousmejú. Tak jedine tí, ma zaujímajú. Ti ostatní si môžu tlieskať a „režírovať“ svoje fámy ďalej.
Klamstvo je zbraň. Ktorá, ak nepoznáme svoju hodnotu, vie veľmi ublížiť. No na druhej strane je to nástroj, ktorý nás posilní, posunie ďalej,... utvrdí nás v tom, že nie je dôležité mať okolo seba veľa ľudí. Stačí zopár kvalitných a úprimných. Tých, ktorých názor nám má pomôcť, nie uškodiť.
A na záver... možno nebude na škodu zadať do prehliadača aj slovo „úprimný“. Výsledok?
... priamy, otvorený, srdečný, ozajstný, nepredstieraný,...
