
Nie vždy je možnosť dať priestor slovám. Vypovedaťnevypovedané. Porušiť posvätné ticho je v niektorých chvíľach nevhodnéa nežiaduce.
Čítal som ten príbehv jednej z tých kníh, ktoré chrlia príbehy na potešenie duše.Manželia, ktorí už brázdili jeseňou života, si dvomi stiskami rúk vyjadrovali svojulásku. Začali s týmto gestom ešte v mladosti, keď počas omše nebolo vhodnévravieť nahlas ľúbim ťa. Na smrteľnej posteli nahradil stisk slová, ktoré uviazli v hrdle a nedotlačili sa von.
Dva dotyky. Dve zmačknutia . Dve uštipnutia. Dve letmépohladenia.
Dve slová.
Ľúbim ťa.
Aj ja.
Kňaz nerušene pokračuje v bohoslužbe, organista pohládzaklávesy a celý okolitý svet to nezbadá. Vieme to len my.
Gesto lásky dáva tejto chvíli posvätný nádych.