Odpustiť

Pohnevali sa.

( Pre zbytočnosť a maličkosť dokáže vzniknúťnadrozmerná nenávisť.)

Je to moja chyba! ( Prvý pohľad: Vždy je takýtvrdohlavý, určite je na vine!)

Je to tvoja chyba! ( Druhý sa cíti urazený, jev práve.)

Každý sa drží svojho. Každý má svoju pravdu.

„ Môžeš mi to prepáčiť? Odpustiť?“ ( Nalomenieťažkej atmosféry, pokus o zmierenie.)

„Môžem, ...“ prijíma ponuku akoby nasilu.

( Skôr zo slušnosti. Spriateliť sa dá, alezabudnúť nie.)

„ Takže ti to môžem ešte niekedy zopakovať ?“

( Najradšej by ho bol vtedy, keď sa todozvedel, zabil. Nechápavý pohľad...)

„ Ten kto odpúšťa, dáva tomu druhému priestor,aby tú vec mohol vždy zopakovať.

Lebo, kto odpúšťa, zabúda....“

Zmazáva zapísaný papier, ochotný zaplniť ho kedykoľvekniečím podobným .