pod krídelkom_

okamihy šťastia.

„Keď som bola malá, vždy ráno, keď som sa prebudila som vliezla do postele medzi našich.
Pritúlila som sa pod krídelko a cítila som sa najšťastnejšia na svete."

niekedy stačí tak málo,
aby sa človek cítil prijímaný.

ako dnes na Hodžovom námestí.
najbližší trolejbus išiel až o niekoľko minút,
čas dostatočne dlhý na to,
aby si mama k sebe pritúlila svoju 16ročnú puberťáčku.
nikdy nie je neskoro na lásku.

letmé pohladenie tvári.
a sŕdc.

teplo tela roztopilo chlad námestia i sveta.
i ja som sa zohrial.