Vďaka, že si

Niektoré veci sa jednoducho nedajú plánovať.

Zrazuprídu, a sú.

( Tak nebadane, ako keby sme ich prežívali odnepamäti. )

Nečakane. Spontánne. Potichu.

A veci už viac nie sú také, aké boli.

Ľudia prichádzajú, odchádzajú . Zanechávajúv nás stopy.

( Radosť a bolesť, láskua sklamanie.)

Robia nebo na zemi, keď okolo zúri vojna.

Nevážime si to, berieme to ako samozrejmosť.

A potom, keď sme im vďační,

slová už tak jednoducho nejdú na jazyk.

Tak ti ďakujem, že si.

Tu, celkom blízko pre mňa.

( Ty vieš, na koho myslím.

Žiadne vyhováranie! )