Nasýtení Duchom
Karimatky, spacáky a pútnické topánky. Mládežnícka púť cez svätodušný víkend bola pre mladých jasným magnetom. I keď v laviciach baziliky bolo celkovo o dosť redšie ako minulý rok. Saleziánsky blogger Robo Flamík posúval v úlohe moderátora svižne celý mládežnícky program ďalej. Prezentácie a videá predstavili vznik pútnického miesta, poodkryli jeho históriu, a ukázali na súčasnosť a vedľa susediace jediné saleziánske gymnázium Jána Bosca. Hudobne sa predviedol mládežnícky zbor ROSAE MARIA, ktorý tvorili mladí a o niečo skôr narodení zo šaštínskej farnosti. „Najkrajšia bola pre nás pieseň Tebou premenení. Možno preto že bola posledná, a ľudia si to naplno vychutnali", zhodnotil Marcel Žák. Ich miesto vystriedal dubnický OREMUS a modlitba ku spoločnej Mame a Duchu Svätému. „My sme to tu mali nachystané ako modlitbu, a moderátor to prekazil" povedala s úsmevom speváčka. Po nich nastúpila skupina Christallinus, ktorá "trochu" pridala na hlasitosti aj jemnosti piesní. Čo by si mal pútnik zobrať zo sebou na cestu životom? „Vieru. Predovšetkým vieru. Tá je najdôležitejšia." prezradila šéfka skupiny Evka. Pri pohľade na ich kapelu mi neušiel pohľad na útle žieňa s basgitarou. To sa len tak ľahko nezazrie. Nasýtení Duchom a ušami, vyžadovalo svoje aj telo. Bufetárka Monika nás nalákala a ochotne obslúžila. Veľké plus organizátorom za hotdogy a novootvorený bufet v šaštínskom oratku. A dvojnásobné poďakovanie spomínanej Monike.
Púť je novým smerom
„Rozmýšľal som, ako Vám vysvetliť, kto je to Duch Svätý. Pokúsim sa to na rozprávke!" Pavol Drška začal na mládežníckej omši kázeň rozprávkou. Ako pomôcku mu priniesol miništrant Jozef balón. „ Vzduch, ktorý vdychuje môj pomocník do balóna symbolizuje lásku medzi Otcom a Synom. Táto láska sa zväčšovala, až sa rozliala na ľudí na celom svete." Prásk! Balón sa nad plameňom sviečky roztrhol a rozletel do ovzdušia národnej svätyne.
K sedembolestnej putovali tento rok aj malé skupinky na vlastných nohách. Pešie púte. Väčšie , či menšie. S krížom nad hlavami, i s „vlastnými" krížmi a trápeniami. Jozef z Trenčína spolu so sestrou, s bratou a kamarátkou si to namieril z Myjavy cez Podbranč, kde prespali noc, až do Šaštína. „ Celá púť aj naša partia mi veľa dala, potlačilo ti do pozadia moju pohodlnosť a vlastné ego." A ako sa spalo na hrade? „ Vynikajúco. Rozmýšľali sme, že aj túto noc sa zložíme vonku pred bazilikou."
Tichá miestnosť s vyloženou Sviatosťou pozývala pútnikov na stretnutie so Synom Sedembolestnej. Možnosť pookriať a zažiť Jeho blízkosť. Len občasný návštevník s pootvorenými dverami vpustil dnu aj tóny koncertu v bazilike. Ďalšiu možnosť ponúkali drevené spovednice a nepretržitá možnosť zmieriť sa s Otcom, ľuďmi i sebou samým.
Stretávam vysmiateho správcu farnosti don Jožka Zachara. Čím by malo byť toto miesto? Čím je národná bazilika Sedembolestnej Panny Márie pre mladých ? „Je to miesto našej mamy, Mamy nášho národa. Mali by sme mať povinnosť, takú vnútornú túžbu, priam potrebu ísť do domu svojej matky. Je dôležité chodiť sem pravidelne, ako domov. Cítiť sa tu ako doma."
Jeho snom je, aby aj na Slovensku vznikli pútnické chodníčky, ktoré by spájali jednotlivé pútnické miesta. „ Pútnici by mohli putovať napríklad z Dubnice, zastavili by sa v Skalke nad Váhom a pokračovali až ku nám do Šaštína."
Polnočná omša skončila a nastal priestor po adoráciu priamo v bazilike. Ďalšia pochvala organizátorom. Minulé roky bola národná svätyňa počas noci zamknutá.
Celú noc mohli pútnici načerpať silu kráčať ďalej životom. Lebo putovanie nie je len o púti k cieľu, o cieli, ale aj o ceste po púti. O nových pohľadoch a novom smere.
(písané pre Katolícke noviny)
