Nesmelo obsadila v roku 2004 svojou hrúbkou kníhkupectva. Niekoľko viet,niekoľko kapitol. Knižočka brata Šavla a pohľad za múry kláštora. Svojský, aleo to krajší ako ten zaužívaný. V dnešných dňoch prichádza jeho „lepšia“ sestra.Takmer rovnaká hrúbka a rovnaká nenápadnosť. Názov: Moje lepšie je. Keď volámBoha po mene. Aké meno má Boh? „Som ten, ktorý som, povedal o sebe. Dávať menáa prívlastky Bohu je nebezpečné. Lebo oni sami o sebe sú nebezpečné, najmä aksám Boh má byť prístavom nášho bezpečia.“ zamýšľa sa brat Šavol.“ Odpoveď naotázku, či ho Boh počuje? „Počuje. Len ja často nepočúvam.“ Obidve dielka súpodpísané tajomne. Je to zámer? „Nie je to moje rehoľné meno. Bol to pseudonym.Až po jeho zvolení som si uvedomil, že je to vlastne moje priezvisko odzadu.“priznáva rehoľník Karol Lovaš. „So Šavlom mám spoločnú hriešnosť. Snáď sa razdopracujem aj k svätosti.“
Snažím sa nezabúdať
Je mladý, ale cíti sa ako korytnačka. Skôr ako sa zabýval v kláštore, prežiltoho dostatočne dosť . Čo vidí brat Šavol pred sebou, čo za sebou? „Túžbumilovať a byť milovaný.“ To je to podstatné. Niekoľko rokov strávil v médiách,v rádiu. „Jedného dňa som prišiel do rádia a povedal: Dobrý deň. Chcel by somtu pracovať. Mohli ma poslať preč. No oni mi dali šancu.“ Mal peniaze, vlastnýživot, no nenapĺňalo ho to. „V istom momente som si uvedomil, že nie somšťastný. Že mám síce všetko čo chcem, kupujem si košele za 3 tisícky, cestujempo svete, užívam si život, no cítil som sa prázdny. Zlom nastal počas dovolenkyv Thajsku. Chodil som denne loďou na pláž na neďaleký ostrov a vždy, keď som savracal, bol som znudený viac ako keď som tam šiel. A vtedy som uvidel na plážimiestnych bezdomovcov. Kúpali sa v mori, popíjali colu, ktorú nechali na plážituristi a boli šťastní. Na rozdiel odo mňa. Po návrate som dal výpoveď aotvoril zásuvku, ktorej som sa dovtedy veľmi bál. Bol v nej odložený On. Dodnessom mu za ten okamih nesmierne vďačný. Strach je nástroj diabla. To som vtedypochopil. Snažím na to nezabúdať.“
Dáva mi seba
Listujem v jeho knižočke. List od tety Kolníkovej v úvode. Odkiaľ jupoznáte? „Zoznámili sme sa keď som „zdedil“ po smrti Jarka Filipa jehovysielací čas Záložne. Katina bola hosťom v mojej novej relácii Sauna. Bolavždy prvým poslucháčom mojich nových vecí. Po prečítaní najnovšieho rukopisu minapísala list ku ktorému sa vraciam vždy keď mi je ťažko. Veľmi mi chýba.“ Inástrana. „Keď nám Boh berie,najviac dostávame...“ Čo Vám Boh zobral, čím Vás obdaroval? „Nezobralmi nič. Dáva mi seba. To isté chce aj odo mňa. Uvedomujem si to. Niekedy je tonaozaj ťažké. Potlačiť vlastné ego.“ Ďalej riadky o modlitbe: „...už dlho sme sa nevideli, poď budeme sadívať do očí...je toho veľa čo ti musím povedať. Tebe, čo poznáš moju celuzblízka. Zaspávam s tebou, objímam ťa, milenka drahá, daná Bohom –modlitba“ Aké miesto má vo Vašom živote modlitba? „Modlitba je premňa dar. Spôsob komunikácie s Ním. A potom, to najcennejšie, čomôžeme dať jeden druhému.“ Nasledujú verše o jeho živote a údele. „Nežil som nikdy na výbornú. Kríž nenosilsom na hrudi. Na pleciach vláčil som ho životom“. Čo tu raz zostanepo bratovi Šavlovi? „Verím, že dobre prežitý život. Príklady sv. Augustína,Márie Magdalény, sv. Pavla, ale aj iných sú dôkazom a výzvou, že je tomožné.“Dnes obdivuje brat Šavol západy a východy slnka v „slnečnej“ Prahe.Ako Ho osloví pri stretnutí zoči - voči? „Myslím, že to bude bez slov.“ Zatiaľho oslovme spoločne. Knižka Mojelepšie ja je tým správnym liekom.
brat Šavol: Moje lepšie ja
keď Boha volám po mene uvedomujem si svoju nahotu. Nahý Boh sa na mňapozerá z kríža a ja zrazu nepotrebujem figový list.
*
a potom, že muži nemajú svoje dni. majú. len sa to hanbia priznať predženami a vyzerajú pritom smiešne. a pretože sú slabosi, Pán Boh imodpustil tých pár kvapiek krvi. a oni sa teraz cítia nadradenea tvária sa, že chápu. a nechápu pritom nič. ani vlastné dni bezkrvi.
*
povedalsom Ti svoje áno. až dnes viem ako je to málo. že iba áno nestačí. dnespochopil som, že Si náročný. a ja len slabý žiačik v Tvojej škole.obstojím? alebo skončím ako suchá jabloň v záhone? ak je to Tvoja vôľa,nech sa stane. no o jedno Ťa prosím, Pane. nechaj tú jabloň ďalej rásť. pozime možno zarodí. tá jabloň verí na zázraky. možno ju skosí mráz, možno vyzobúju vtáky. daj jej čas. a ona možno na jar zakvitne. nechaj juv svojej záhrade. jablko bude znamenie. dovoľ nech v Tvojich rukáchdozreje.
Písané pre Katolícke noviny
www.katnoviny.sk
