Sí medzi nami, ale i mimo nás. Ateisti, ktorí si trieskajú hlavu a pýtajú sa ako môžu existovať takí zadubenci, ktorí idú proti prírode. Kresťania, ktorí celibát nikdy neprežili, ale aj tak diktujú život druhým. Ale i cirkevní hodnostári, ktorí nepochopili o čom je láska v ich povolaní.
Sú proti celibátu, pretože nepochopili, že je darom.. Obojstranním.darom, o ktorý treba denno-denne prosiť. A ten, kto tento dar nikdy nezískal, nemôže pochopiť, ako by ho prijal.
Nemôže pochopiť, že zrušením celibátu sa nezvýši počet povolaní. Pretože celibát nie je o štatistike, ale o láske. Nie je o cirkevnom práve alebo dogmatike, ale o priateľstve a viere v Boha.
Manželstvá kňazov by iba mohli skomplikovať ich život. Žena v ich živote by mohla priniesť okrem lásky aj manželské krízy a rozvody. Zrušením celibátu nemožno posilniť graf v prospech nových kňazov. Lebo povolania klesajú aj preto, že klesá počet skutočných veriacich. A v nich aj dobrá pôda pre nových tvorcov Božieho kráľovstva na zemi.
Odstránenie celibátu nemôže posilniť katolícku cirkev. Dar, ktorý je ukrytý v hlinených nádobach, je zranitelný a krehký, dá sa roztĺcť a rozbiť, ale je darom a má cenu ako dar. V pohľade na darcu. A je znakom. Znakom určitej slobody, ktorá je slobodou pre službu. Celibát nie je tvrdohlavou dogmou zastaralej cirkvi. Nie je zbytočnosťou, povedal by Ježiš, presne tak isto, ako nechal Magdalénu vyliať drahocennú masť a oleje na jeho nohy. Aj dnes sú tvrdohlaví farizeji, ktorí vidia čistotu až do smrti ako prebytok. Ako zbytočnosť.
Ľudia neveria v správnosť celibátu, pretože si nedokážu predstaviť, že v dnešom svete sa dá žiť aj podľa iných zákonov. Nedokážu pochopiť, že kňazovi môže stačiť iba Boh. Nič viac.
A možno si iba hladajú alibi, akoby mali radikálne nasledovať svedectvo Ježiša Krista.. Pochybnosti o celibáte sú predovšetkým pochybnosti o Bohu a účinkovaní v osobnom živote každého človeka. Lebo tam, kde zasahuje Boh, ide o novú dimenziu pohľadu... Nejde o zriekanie sa , ale o uprednosťnovanie. Nejde o samotársky štýl života, ale vytvorenie novej rodiny vo farskom spoločenstve.
Byť v celibáte má svoj zmysel. Byť caelibatus – pohlavne zdržanlivý má v povolaní svoje opodstatnenie. Lebo keď Boh dáva, nie je to vyšpekulovaná pôžička s úrokmi. Boh sa dáva a dáva navždy. A férová odpoveď zo strany človeka musí byť rovnaká.
