Ako sa pozerá na svet tridsaťtriročný muž?
Má dosť skúseností na to, aby sa vyhol pokušeniu pôsobiť dojmom, že má vo všetkom jasno. Ani on sa však nevyhne tomuto tlaku a z času na čas mu podľahne.
Čo vidí za sebou? Čo pred sebou?
Dve brázdy, ktoré chvíľami svedčia o enormnej tiaži osudu, miestami sú to len kde-tu stopy, čo ostali z chvíľ, keď bolo ľahko, dalo sa skákať a hvízdať veselé melódie. Pred sebou? Román, ktorý je už napísaný, je dobrý, má zápletku a samozrejme končí HappyEndom.
Odkiaľ prišla myšlienka a názov „30tri“?
Je to môj vek. Ešte mesiac a pol. Potom to už nikdy nevrátim. Rád by som sa k tomu obdobiu vracal ešte veľakrát. Môj život sa totiž delí na 33 a potom to navyše.
Na vašej webovej stránke je aj odpoveď: Lebo môj vzor, Ježiš z Nazaretu, sa dožil 33 rokov, album je jeho pohľadom. Čím Vás očaril tento tridsaťtriročný muž, keď ste mu venovali celý album? :)
Na spomínanej stránke sa nachádza nielen otázka, ale aj odpoveď na ňu. Konkrétne v komentári k piesni „Starý kríž“. V trojizbovom byte na Hviezdoslavovej ulici v Sečovciach, kde som vyrastal, sa nachádzali tri dôležité veci, ktoré dali podnet pre vznik piesne „Starý kríž“: môj otec, obraz v obývačke a spomienka na autonehodu pod našimi oknami. Ako deti sme sa vtedy hrali na ulici. Nebáli sme sa áut, pretože to bola slepá ulica. Raz sa nečakane vyrútilo auto spoza zákruty. Šofér si asi nevšimol reťaze natiahnuté krížom cez cestu. Rozrazil ich a rútil sa smerom na nás. Konkrétne na kamaráta Janka. Bolo tam s nami aj niekoľko dospelých. Keď jeho otec videl, čo sa deje, ani sekundu nezaváhal. Vrhol sa k synovi, odtisol ho nabok a sám skončil pod kolesami. Dlho som si nevedel predstaviť väčší prejav lásky, až kým som sa nedozvedel a neskúsil, že Boh nás miluje ešte väčšmi ako ktokoľvek iný.
Na vašej webovej stránke postupne dopĺňate v „amatérskej“ kvalite nahrané mp3ky. Tie najlepšie budú vydané v štúdiovej kvalite. Prečo takáto forma?
Dôvodov je viac. Po prvé - máme za sebou už takmer 10 nosičov. Ísť do nového hudobného projektu v starých šľapajách sa nám zdalo trochu monotónne. Ďalej - kvantum archivovaných piesní, ktorým už už hrozia preležaniny. Dozrel čas, aby opustili šuplík a uvoľnili miesto ďalším. Ešte čosi - pieseň ponúknutá na hudobnom médiu má síce svoje čaro, závoj, ktorým je prikrytá. Lenže niekde tam to všetko aj končí. O piesňach na 30trojke sa dá diskutovať, vychváliť, zahrabať pod čiernu zem. Spätná väzba je pre človeka, ktorý chce niečo odovzdať, veľmi dôležitá. A po štvrté - je to dôvod, o ktorom nevieme, ale fanúšikom je nad slnko jasnejší.
Kedy nastane správna chvíľa, aby piesne vyšli na albume v štúdiovej kvalite?
Sami sme zvedaví. Na stránke je napísané, že by to malo byť niekedy v priebehu tohto roku. Či to tak skutočne bude, vie len On. Aj album „30tri“ sa rodil nepredvídavo. Nahrali sme ho na jar, chceli sme ho vydať v septembri a napokon sme boli radi, že uzrel svetlo sveta 10 dní pred privítaním roka 2007.
(Stačí tak málo / opustiť válov / vypustiť struky / zo špinavej ruky / toto je nebo / kŕmiť sa chlebom) Je to také jednoduché vrátiť sa na tú správnu cestu?
Keby to bolo jednoduché, nevzniklo by najkrajšie podobenstvo o Božej láske k nám, o otcovskej láske k synovi. Nevznikol by ani nádherný Rembrandtov obraz, ani stovky ďalšich diel s touto tématikou. Prečo je väčšina piesní o láske? Lebo milovať nie je vôbec jednoduché. A už len na okraj, s tématikou márnortatného syna sme na 30trojke ešte neskončili.
Ako si predstavujete nebo? Bude kapucínske? :)
Dnes nie som dogmaticky naladený, preto kde - tu budú aj preklepy. Myslím, že tak ako je v súčasnosti cca šesť miliárd Bohov, toľko je aj predstáv o večnom žití, prípadne nežití. Ak som dobre pochopil otázku, teraz budeme hovoriť o večnosti. Môj Boh možno bude mať na hlave indiánske perá, bude počúvať hlboké tóny budhistických mníchov, ale podpisovať sa bude ako Ježiš Kristus. Chcem s ním byť. To je pre mňa podstatné. Ostatný program nechám na neho.
(Dnes lepšie je vravieť len málo, / aby stálo, ozaj zato to stálo) Čo je tým najdôležitejším, prečo sa oplatí prehovoriť? Komu patria tieto slová?
Nikdy nebudeme mať zo seba pocit, že konečne triafame klinec po hlavičke. Že dnes, včera, predvčerom, dokonca celý rok to bolo fajn, že som nič neprestrelil. Každý má dni, keď je skvelý, ale potom sa to akosi vytratí a razom vhúpne do trápnosti. Lenže sú chvíle, o ktorých až dogmaticky vieme, že sú posvätné. Vtedy sa mlčí, pretože samotná situácia je tak bohatá na obsah, že každé písmeno je už navyše. Skúste si sadnúť k postieľke diaťatka, ktorého spánok premodeloval do podoby malého anjelika.
Medzi piesňami sa objavil aj hlas a texty Vášho brata Lukáša... Bol to rodinný protekčný ťah? :) Alebo neprítomnosť Félixa?
Felix je síce dlhodobejšie v Amerike, ale to neznamená, že sa s ním v tomto projekte neráta. Cez internet sa dá urobiť veľa a ja verím, že sa nám aj napriek veľkej diaľke podarí dostať Felixa aspoň minimálne do priečinku „demo“.S bráchom nás osud rozdelil v deväťdesiatomprvom. To mal brácho šesť a ja som sa rozhodol pre život v kláštore. Potom sme sa vídali len zriedkavo. Tak tri, štyri dni do roka. Lenže srdcia nám búchali v rovnakom rytme. A to stačilo. Poznali sme sa dokonale. Po siedmich rokoch prišiel mladý puberťák za svojim starším bratom. Ten, aby ho na chvíľu zabavil, ukázal mu zopár akordov a základnú gitarovú rytmiku. Bol to môj najlepší žiak. Tam, v Račianskom podkroví nastal dôležitý impulz pre vznik tohto cédé. Keď som sa pred dvomi rokmi vrátil z Talianska, kde ma osud vypľul a tam si ma čičíkal a maznal, stretol som sa s Lukym. Podal mi CD. Že ho aranžoval on. Obal sa mi nepáčil a taktiež ani to, že bolo len napálené. Dôvod som akceptoval. Keď sa však discman od Panasonicu rozkrútil, ponúkol mi odpoveď na to, či sa mám s bráchom do niečoho púšťať alebo nie. Odvtedy je mi to jasné. Ide sa na to.
(Človeku je krásne / keď žije , o čom sníval / nevadí, že prší / že ani nitka nie je suchá / to vnútri je šťastné / slobodne si búcha) O čom snívate vy? Čo napĺňa Vaše srdce šťastím?
Len niekoľko vecí potrebuje človek k životu nutne ako soľ. Všetko ostatné je bonus. To, bez čoho sa nedá žiť, je: nasýtiť hlad, uhasiť smäd, obliecť nahotu, dať strechu nad hlavu, milovať a byť milovaný. V evanjeliu sa tieto veci spomínajú ako vstupenka do neba. Toto je môj sen.
Medzi ukážkami sú aj uletené kúsky, netradične zhudobnená Bethowenová 9. symfónia a swingová pápežská hymna, prečo? ( tradičný kapucínsky úlet ?:)
Óda na radosť má svoju históriu. Keď Slovensko vstupovalo do Európskej Únie, belgická televízia nás poprosila, aby sme im pripravili túto pieseň v netradičnom, rýdzo slovenskom prevedení. Celú noc pred filmovačkou u nás na Kremnických Baniach, kde je geografický stred Európy, sme strávili v hudobnom štúdiu. Ráno sme im odovzdali nahrávku, odspievali pieseň naživo pri symbolickom európskom kameni a Slovensku už nič nebránilo, aby sa mohlo objať s ostatnými naivnými i menej naivnými kamarátmi zo starého kontinentu. Medzi rečou len toľko - je to recesia, nie seriózna ponuka pre CD. A čo sa týka pápežskej hymny, odpoveď treba hľadať v Žiline na konzervatóriu, kde učí náš saxofónista Marek Pastírik. To on nemal jedného dňa čo robiť, tak si sadol ku klávesom a vymodeloval túto sympatickú hudobnú karikatúru.
(Tú pieseň som chcel spievať až ako poslednú / keď život pochopím/ keď už jednou nohou budem dnu / každý vie, na čo myslím.) 33 rokov je asi tretina života. O čom bude tá posledná pieseň?
Posledná sa volá „Posledná“, lebo je posledná. Po nej už nebude žiadna. Len pred ňou ešte vznikajú a budú vznikať nejaké tie odrobinky, čo život natrúsil a poétovi padli do oka.
Dá sa pochopiť život?
Keď Ježiš hovorí, že on je život, mám z toho dobrý pocit. Zdá sa mi, že ho chápem. Keď pozriem na to, čím prechádzam od momentu, keď láska mojich rodičov spôsobila moju existenciu, mám pocit, že matematicky dokázať štvrtý rozmer je ľahšie ako bez mihnutia oka povedať: „Áno. Viem, čo je život“.
(a spievam Mu / o tom, že každý má pár nesplnených prianí/ a čas ten uniká, jak piesok v dlani / je to tak) Čo chcete ešte splniť vo vašom živote?
Chcem dopísať tento text, aby som pomohol minimálne jednej zvedavej duši na ceste za poznaním nie veľmi podstatnej pravdy. Chcem chytiť sumca, ktorý by vážil toľko, čo ja. Chcem žiť tak, aby som sa v každom momente života tešil na stretnutie s večnosťou. Chcem aspoň raz dať vo finále rozhodujúci gól v poslednej sekunde. Chcem sa naučiť hovoriť „prepáč“ a tiež, aby som ho mal čím ďalej, tým menej dôvod vyslovovať. Chcem ľuďom dávať nebo.
(tiež kedysi som chcel ľudom dávať nebo / to, že som neuspel / viem to, viem to)Snáď sa Vám to aspoň trochu podarilo?
Trochu. Ale tiež som im ho vzal. A neviem, čoho bolo viac.
(prvý dotyk /prvé mám ta rád /a nezvládam / byť bez teba hoci len chvíľku sám /tak ponúkam /ti svoju dlaň /do ktorej môžeš schovať všetok smiech i žiaľ / dnes už viem, že s ňou som ti dal /všetko čo som mal)Dnes brázdite svetom v habite, a svoj život ste obetovali Bohu, aké to bolo vtedy.... keď prišli prvé dotyky, prvé mám ťa rád? Prvé : darujem ti všetko, čo mám...
Za posledných 15 rokov sa ma na to opýtalo veľa ľudí. Zúčastnil som sa rôznych besied, rozhovorov, stretnutí a takmer všade sa rozvinula táto téma. Je to asi logické dávať podobné otázky kňazovi, ktorý neskrývavo uverejňuje na cd nosičoch piesne spadajúce do kategórie Rómeo a Júlia. Konkrétne tento text je bráchov. Páči sa mi, stotožňujem sa s ním. V dobrom slova zmysle mu závidím výrečnosť, akou sa oprel do situácie mladého človeka spoznávajúceho v sebe potenciál pre darovanie sa inému človeku špeciálnym spôsobom, ktorý zvykneme nazývať partnerská láska. Ja som ju mal možnosť v rannej mladosti spoznať len okrajovo. Od 12 rokov som bol rozhodnutý pre smer, v ktorom napredujem. Lenže vyšiel som z rodiny, viac ako 70 percent ľudí žije partnerstvo a taktiež prvé piesne, ktoré mi zalahodili a obohatili moje červené krvinky o životodárny kyslík, boli love pozitív. Takže tému romantiky považujem za soľ, ktorá by nemala chýbať nielen na našom, ale na žiadnom umeleckom nosiči.
(už je tomu dobrých rôčkov pár / čas zmenil vzťah /človek v tomto stave zvykne /stáť a premýšľať /prečo to už nie je všetko také / ako za tých čias/ no ono je to inak krásne /a čím ďalej tým viac) Čím je to všetko okolo krásne dnes?
Stále sa točíme okolo lásky a klišé nám robí bráchova pieseň. Myslím, že v nej hovorí o vzťahu, ktorý je správny, aj keď neostáva konštantný. Práve naopak. Všetko je v poriadku, ak sa isté veci menia. Niečo sa “časom” ukáže ako naivné, niečo podceňované vystúpi na stupeň víťazov. Prídu zranenia, každodenná infúzia v podobe humoru, vyriešené neriešiteľné problémy. To všetko mení vzťah. Prehlbuje ho. Zoceľuje. Zušľachťuje. Osoby zúčastnené, tie, ktoré sa ešte aj po rokoch milujú, začínajú sa na seba podobať. Je to nádherné. A predsa neporovnateľné s tým, aké to bolo na začiatku.?
Ktorú pieseň si vypočuť ako prvú? :) Odkiaľ začať?
V istom období života som si začal myslieť, že ma piesne už nemôžu dojať. Pred časom som sa opäť načiahol smerom k poličke, kde mám poukladané najmilšie CD-čka. V prehrávači som roztočil Samsona Lenka a pri piesni číslo šesť som sa rozplakal ako malý chalan. Keď som sa ukľudnil, pustil som ju znova a všetko sa to zopakovalo navlas rovnako ako prvýraz. Tú pieseň mám opočúvanú viac ako ruskú hymnu. Prečo práve dnes ma bodla tak, že som nedokázal udržať slzy? Rovnako je to aj s našimi piesňami. Ja sám ich nepočúvam. Ale ak áno, stane sa, že ma kde-tu nejaká zaujme. Inokedy zas zažiari iná. Je to nepredvídateľná vec. Preto sú piesne liekom, záhadným nástrojom, dorozumievacím jazykom zvaným Esperanto.
Písané pre ZRNO
