Možno to bolo presne takto. V čase, keď babka mojej babky (teda moja praprababka) dohliadala na kravy a trávila svoj voľný čas, po dvore Márie Terézie behal vzdelanec Adam František Kollár. Nielen behal, ale sa aj zamýšľal a rozmýšľal. A kde to myslí, tam musí niečo zákonite vzniknúť. Vtedy ani tie kravy , ani babkina babka netušili, že tento vzdelanec ovplyvní ich životy. Život praprababkovský a kravský.
Keď spomínaný Adam vydal dokument Ratio educationis , spomínané kravy ani babkina babka ho nevedeli prečítať. Ale na to bol napísaný a vytvorený, aby sa tento analfabetický stav zmenil.
Vyšiel dokument, babka sa rozlúčila s kravami, kravy s babkou, a babka začala školopovinne chodiť do školy. Školská reforma uzrela svetlo sveta. Aby mohla praprababka bezpečne spočítať kravy, litre nadojeného mlieka a výhodne predať svoje dojnice. No nielen to.
O niekoľko rokov neskôr, v čase keď MMSky boli samozrejmosťou a všetci poznali pojem Európska únia, žil prapravnuk spomínanej statočnej ženy, ktorá dohliadala na kravy. Po Ministerstve školstva behal (vzdelanec?), zamýšľal sa a rozmýšľal. No nie všade, kde sa myslí , musí vzniknúť niečo zmysluplné. Tento muž ovplyvnil život prapravnuka a všetkých jeho maturantských kolegov. Do daru dostali namiesto štyroch 5 maturitných predmetov, z toho jeden nelogicky prírodovedný. Veď nie všetci majú v hlave aj prírodovedného ducha. Pýtal sa prapravnuk aj jeho kolegovia, prečo nezačal vzdelanec do základov, nezmenil najprv osnovy, učivo a obsah predmetov, ale zmenil koniec stredoškolského života – maturity? Odpoveď akosi neprichádzala. Za to prichádzali rôzne nechcené prekvapenia. Maturitná písomka z matematiky spolu s odpoveďami, koledy namiesto nahranej ukážky v listeningu v cudzom jazyku, deviatacký monitor s učivom, ktorí deviataci ešte neabsolvovali.
Títo dvaja páni by si určite rozumeli. Škoda, že pri hesle ZMENA JE ŽIVOT ide niekedy o image a nie o logické postupy. Dejiny sa však dajú hodnotiť až 50 rokov po.
