V minulosti bolo slovo farára posvätné. Záväzné a ovplyvňujúce. Ovečky pod kazateľnicou svorne prikyvovali, miesto nad nimi bolo častokrát jediným zdrojom noviniek vo svete. A nedeľa kultúrnym spestrením dedinčanov.
Dnes je v lavici ľudí menej, ale zdá sa, že sila kazateľa dokáže ovplyvňovať aj v 21.storočí. Tvrdia najmä rozhorčení ateisti (do Božieho chrámu nepatriaci a nechodiaci) : Hanba, politika do kostola jednoznačne nepatrí! (Ako keby sa ich táto vec bytostne týkala).
Keby len ateisti. „Náš farár nemá čo hovoriť do našich volebných úmyslov“, znejú jasné hlasy.
Hovoria to takmer dokonale presvedčivo. Recitujú Desatoro a zároveň obhajujú strany, ktoré schvaľujú potraty, znevažujú dôstojnosť rodiny a spomínané Desatoro do bodky napádajú.
Biskupi Slovenska, (oficiálne Konferencia biskupov Slovenska), sa obrátila pastierskym listom na všetkých kresťanských voličov. Túto nedeľu. No už pár dní pred tým bol list napadnutý a znevažovaný v slovenských médiách . S rovnakými ohlasmi, aké mali ich nemediálni ateistickí kolegovia.
„Chcem Vám prečítať list, ktorý si síce vypočujete až teraz, ale už ste o ňom veľa počuli“ začal náš dekan dnešnú homíliu.
Počúval som pozorne. Žiadne skratky typu KDH, SDKU, SMK, ale aj SMER, HZDS, SNS (a všetky ostatné, aby nebol nik pre svoju volebnú účasť v kostoloch urazený )som nezachytil. A keďže obsah listu je jednotný, rovnakú verziu počúvali veriaci na celom Slovensku.
Nik v ňom nepomenoval koho voliť, ale ako. Podporiť strany, ktoré podporujú civilizáciu života a lásky, odvrhnúť tie s opačným programom. Cirkev je proti civilizácii smrti už zopár tisíc rokov.
V podstate v ňom zazneli tri dôležité body.
1.Vysvetlenie, že Cirkev sa neriadi žiadnym politickým systémom alebo programom, ale v jej záujme je obhajovať dobro a spravodlivosť občanov a kresťanov, ktorí sú aj voličmi. A preto má právo vravieť.
2. Odvolávajúc sa na sv. otca Jána Pavla II nás otcovia biskupi povzbudili voliť. A prebrať tak zodpovednosť a budúcnosť do vlastných rúk. „Budťe činní,“ vyzývajú.
3. Kto sa rozhodne voliť, má podporovať tie strany, ktoré majú vo svojom programe kresťanské hodnoty.
Je to v skutku logické. Každý bude podporovať svojich. Ak je v mojom záujme plnohodnotne prežitá budúcnosť, budem predsa podporovať tých, ktorí sa o ňu snažia.
Lebo koho si zvolíme, toho tu budeme mať (a trpieť?) Dnes mi to snažili vysvetliť slovenskí biskupi a ja začínam pomaly chápať. Na prvovoliča je to úspech. A zodpovednosť.
