Viem, že je to len „keby", ale rozhodne stojí za to pozrieť sa, ako by dnes vyzerala spoločná reprezentácia.
Kým v minulosti pri mnohých úspechoch bola prevaha slovenských futbalistov, a to nielen v počte, ale aj v kvalite, dnes by určite prevládali v nominácii Česi. Reprezentácia spoza rieky Moravy dlhodobo po rozdelení preukazuje svoju nespornú futbalovú kvalitu. Treba však dodať, bez podceňovania alebo znehodnocovania kvality, že súčasná zostava Česka je jednou z najslabších po rozdelení. Výrazne chýba kvalita, ktorú v minulosti predstavovali Řepka, Poborský, Šmicer, Berger, Koller a hlavne Pavel Nedvěd. Česká stredná generácia nepredstavuje takú silu, aj keď niektorí, napr. Čech, či Grygera hrávajú v európskych veľkokluboch. Deficit sa prejavuje najmä v strede poľa, kde pri dlhodobom zranení Rosického absentuje osobnosť, ktorá by dávala hre myšlienku a ktorá by strhla spoluhráčov.
V našej reprezentácii je situácia odlišná. Naša stredná generácia je asi najlepšia od rozdelenia republiky. Šesták, Vittek, Sapara a ďalší sú na vrchole svojej kariéry, hrávajú v kvalitných ligách, niektorí v špičkových kluboch a sú oporami. Veľké nádeje sa upínajú aj na našu mladú generáciu reprezentovanú Stochom, Weissom ml., ale aj skúsenejšími Kamenárom, Hamšíkom, Pekaríkom, Kuckom či Jendriškom. Myslím si, že ak táto skupina hráčov nezaspí na vavrínoch a bude na sebe pracovať, môžeme sa v budúcnosti českým rivalom minimálne vyrovnať.
Do 23-člennej nominácie „Česko-Slovenska" sa dostalo 8 futbalistov spod Tatier a zvyšok tvoria české levíčatá.
Brankári:
Na brankárskom poste je jasnou jednotkou gólman anglickej Chelsey Petr Čech, ktorí patrí k top 5 brankárom na svete a je stále perspektívni, keďže má len 27 rokov. Je všeobecne známe, že brankári dozrievajú v neskoršom veku a sú schopní udržať sa na vrchole dlhšie ako hráči v poli. Ako príklad nám môžu slúžiť Dino Zoff, či Edwin van der Sar. Kryť chrbát by mu mali Jaroslav Drobný, brankár bundesligového lídra Herthy Berlín a jeden z najlepšie hodnotených brankárov tureckej superligy Štefan Senecký z tureckého Ankarasporu.
Hodnotenie: 9/10
Obrana:
Defenzívna rada by bola určite pýchou spoločnej reprezentácie. Posúďte sami: Martin Škrteľ, slovenský futbalista roka a základný stavebný pilier nepriepustnej obrany liverpoolskych the Reds. Silný vo vzduchu i v osobných súbojoch, rýchly a v reprezentácii aj gólovo produktívny a ešte stále mladý a vývoja schopný. Zdeněk Grygera, defenzívny univerzál, dlhodobo potvrdzujúci svoj vysoký štandard, pilier Juventusu Turín, Tomáš Ujfaluši, bývalá hviezda Fiorentiny a vedúca osobnosť obrany ambiciózneho Atletica Madrid i českej reprezentácie. Na ľavo doplnený o Marka Jankulovského, jedného z najlepších krajných obrancov Serie A, výborného strelca z priamych kopov, ktorý hráva za slávne milánske AC. Táto štvorica by bola doplnená o skúseného Davida Rozehnala z rímskeho Lazia, Radka Šírla, ľavého obrancu Zenitu Petrohrad, ktorý je rovnako použiteľný aj v strede poľa a ofenzívnych krajných obrancov z Bundesligy - Petra Pekaríka z Wolfsburgu a Michala Kadleca z Bayeru Leverkusen.
Hodnotenie: 8/10
Stred poľa:
V zálohe je jednoznačne vedúcou osobnosťou Tomáš Rosický. Ofenzívny záložník, ktorý svoje akcie väčšinou začína z priestoru ľavého krídla, dáva pečať hernému prejavu českej reprezentácie a inak by tomu nebolo ani v tej spoločnej. Dopĺňal by ho neapolský klenot Marek Hamšík, chlapec so zabijackym gólovým inštinktom a obrovskou perspektívou. Zvyšné posty v zálohe sú veľmi vyrovnané. Ideálnym riešením by bolo podľa mňa doplnenie kreatívneho dua dvomi „poctivcami" - Davidom Jarolímom, kapitánom Hamburgu a Jaroslavom Plašilom z Osasuny. Ďalšími kandidátmi by boli pravý krídelník z Bochumu Stano Šesták, špílmacher Rosenborgu Trondheim Marek Sapara a stredový záložník Anderlechtu Brusel Jan Polák. Ako som už spomínal, v zálohe je použiteľný aj Radek Šírl, ale takisto i Pekarík či Jankulovski.
Hodnotenie: 7,5/10
Útok:
V útoku má jednoznačné miesto útočník Galatasarayu Milan Baroš, ktorý pod vedením trénera Skibbeho a neskôr Korkmaza opäť našiel streleckú formu a to vo veľkom štýle - 21 gólov v 31 zápasoch za istanbulský veľkoklub v prebiehajúcej sezóne. Na post druhého útočníka sú štyria kandidáti. Asi najvhodnejším doplnením Baroša by bol Róbert Vittek. Aj keď jeho pozícia v Lille nie je taká, na akú bol zvyknutý v Norimbergu alebo v Slovane, v reprezentácii vždy odviedol spoľahlivý výkon a na ihrisku nechal srdce. Navyše je to vodcovský tip a v kabíne má prirodzený rešpekt. Barošova rýchlosť, technika a zakončenie spolu s Vittekovou bojovnosťou, hrou hlavou a kreativitou by boli postrachom pre súperov. Ďalšími útočníkom vo výbere je Filip Hološko z Besiktasu Istanbul. Hološko je podobný útočník ako Baroš. Jeho najväčšou prednosťou je určite rýchlosť, ktorou zaujal aj skautov Neapola a Juventusu Turín. Ďalším do partie je Václav Svěrkoš. Ostravský odchovanec ťahá po prestupe do Francúzska svojimi gólmi Sochaux zo zóny zostupu z Ligue One. Ofenzívny štvorlístok doplňuje 19-ročný talent Tomáš Necid, ktorý, ako sa zdá, sa uchytil aj v armádnom veľkoklube CSKA Moskva a má všetky predpoklady, aby z neho vyrástol útočník svetových kvalít. Okrem toho zvykne hrávať v útoku aj bochumský miláčik Stano Šesták.
Hodnotenie: 7,5/10
Tréner:
Asi najuznávanejším koučom na území bývalého Česko-Slovenska je Karel Brückner. Úspechy aj skúsenosti hovoria pre neho, ale ja si myslím, že ideálnym by bol súčasný tréner našej reprezentácie Vladimír Weiss. Pomerne mladý tréner, ktorý dosiahol na slovenské pomery nemožné - úspešné účinkovanie v Lige Majstrov, debakel Celticu Glasgow 5:0, víťazstvo na Štadióne Draka v Porte či remízu s Juventusom Turín. Úspešný bol aj pri svojom zahraničnom angažmáne v Saturne Moskovská oblasť, kde však doplatil na netrpezlivosť vedenia. Weiss má vynikajúci prístup k hráčom, ktorý však neprekračuje určité hranice. Vyžaduje od mužstva pevnú disciplínu. Mužstvá pod jeho vedením hrajú atraktívny, dynamický futbal. Weiss je skutočný futbalový odborník, ktorý by s takýmto hráčskym materiálom určite dosiahol pozoruhodné úspechy.
Hodnotenie: 8/10
Celkové hodnotenie: 41/50
Takže základná jedenástka by vyzerala v klasickom rozostavení 4-4-2 nasledovne:
Čech
Grygera - Škrteľ - Ujfaluši - Jankulovski
Jarolím - Hamšík - Plašil - Rosický
Baroš - Vittek
Ďalšou možnosťou je napríklad rozostavenie 4-2-3-1 s ofenzívnymi krajnými bekmi Pekaríkom, Kadlecom, či Jankulovskim a ofenzívnym záložným trojlístkom Šesták(Sapara) - Hamšík - Rosický. Alternatív je nespočetne. Záležalo by len na trénerovi a zdravotnom stave hráčov, akým systémom by naša reprezentácia hrala. Ale dovolím si povedať, že toto mužstvo by bolo schopné nie zdolať, ale zdolávať hociktoré mužstvo na svete.
Ale to je všetko len keby... Uvidíme v stredu, aká bude skutočnosť, takže:
