Zdá sa vám toto tvrdenie nesprávne? Akože nesprávne, veď každý môže čo len chce. Čokoľvek. Nemusí sa nikoho pýtať, či smie, alebo nie. Veď je demokracia a nikto nám predsa nebude rozkazovať, čo je správne a čo nie je správne. Ak môžu politici kradnúť a nič sa im nestane, ak môžu právnici robiť svoje „tiché" zlodejiny, ak môžu podnikatelia klamať daňové úrady, ak môžeme všetci klamať... Tak ako je to vlastne? Môžeme si dať drogu alebo nie. Veď je sloboda a za túto slobodu sme bojovali, štrngali kľúčami v novembri 1989. Máme slobodu alebo nemáme slobodu. Môžeme robiť čokoľvek alebo nemôžeme robiť čokoľvek.
Čo je to vlastne sloboda? Je to bezbrehá možnosť každého občana robiť si čo chce? Alebo je to predsa inak? Ako je to vlastne? Čo je to sloboda?
Sloboda je možnosť slobodne sa rozhodnúť. Slobodne vyjadriť svoj názor, ale potom si za tento názor aj niesť zodpovednosť. Sloboda nie je iba moje slobodné rozhodnutie. Je to niečo viac. Je to akceptovanie samého seba ako súčasť spoločnosti snažiacej sa zlepšiť podmienky pre svojich obyvateľov. Je to pochopenie, že moje správanie je správaním celej spoločnosti. Ak vychovávam svoje deti zle, vychovávam zle celú spoločnosť. Ak však vychovávam svoje deti dobre, dávam spoločnosti návod, ako to má robiť ona aj so mnou a s ostatnými členmi spoločnosti.
Možno sa vám zdajú tieto slová nadnesené, ale oni také aj sú. Sú to vznešené slová o tom, ako by mala vyzerať spoločnosť, ktorú tvoria múdri ľudia, múdri vychovávatelia svojho potomstva, svojich detí.
Aký to má súvis s drogami. Jednoduchý. Aký príklad dávame svojim deťom, také budú. Ak chceme aby v dospelosti užívali drogy, tak vravme aké sú neškodné a ako všetkým pomáhajú zvyšovať kreativitu a citlivosť a ostatné bláboly ľudí, ktorí buď nemajú deti alebo ich mať nechcú. Veď ak by ich raz v budúcnosti chceli, nemôžu napísať také reakcie pod už spomínaným blogom, aké tam zazneli. Takýto názor je síce lákavý a zdanlivo tolerantný, veď nech si každý, kto chce byť kreatívny dá trochu marišky a bude to, nič sa nestane.
Stane sa. Stane sa to, že jeho organizmus je podvedený na chvíľu drogou. Na chvíľu zažije príjemnú vec, príjemnú situáciu. Tieto príjemné chvíle však nie sú zadarmo. Nič nie je na tomto svete zadarmo. Za všetko sa platí. Aj za príjemnú chvíľku s mäkkou drogou. Platí sa natvrdo. Platí sa určitou závislosťou. Nie silnou. Spočiatku. Len takou, že skúsim to ešte, veď to bolo také fajn. A potom znovu, ja som predsa silný a zvládam to. Nie všetci sú však silní a nie všetci to zvládajú. Viacerí silní ľudia začínali s mäkkou, ľahkou drogou. Mohol by som uviesť známych umelcov, ktorí chceli podporiť svoju kreativitu a aj podporovali a skutočne sa im darilo. Vytvorili krásne diela. Ale za akú cenu? Mnohokrát sa ani nedožili svojej slávy. Dielo bolo na svete a oni už nie.
