Keď som prešiel všetky otázky, začal som opakovať. Vrátil som sa k prvej otázke a zhora sprava doľava dolu som škrtol jej poradové číslo. Tak som znovu prešiel celé učivo a znovu som to opakoval tretíkrát. Tentoraz som poradové číslo škrtol zľava zdola doprava hore. Číslo otázky bolo postupne zakrúžkované a škrtnuté písmenom X. Ak som takto učivom prešiel trikrát, zvyčajne som skúšku zvládol.
Človek sa učí opakovaním. Neustále opakujeme nejakú činnosť, až sa ju naučíme. Opakovane skúšame akordy na gitare, až nám idú úplne prirodzene a zahráme pieseň. Opakujeme dovtedy, až sa nám v mozgu vytvoria príslušné synapsy a činnosť môžeme vykonávať doslova mechanicky.
Tento spôsob učenia je podobný k aportovaniu psa. Aj jeho učíme priniesť nejaký predmet tak, že zahodíme loptičku a ak nám ju prinesie, dostane odmenu. Opakujeme to dovtedy, až pes pochopí, že ak niečo zahodíme, má to priniesť. Aportuje.
Takýto spôsob učenia sa je únavný. Možno ste už učili prváčika písať prvé písmenka. Písal ich do riadku a znovu a znovu maľoval oblúčiky a z nich vytváral abecedu.
Otázka je, či jestvuje nejaký iný spôsob učenia sa.
Aportovanie (opakovanie) je živočíšny spôsob učenia sa. My sme však ľudia. Rozdiel medzi zvieraťom a človekom je vo vedomom rozhodovaní sa a v niečom, čo nazývame ľudskosť. Ak splníme tieto dve jednoduché podmienky, môžeme nadobúdať poznanie iným spôsobom.
Mnohí zistili jednoduchú skutočnosť, že ak mám niečo rád, ľahko sa mi to učí. Ak si vytvorím vzťah k predmetu učenia sa, učím sa akoby mimochodom. Niekto má rád poštové známky a veľmi rýchlo vie o nich všetko, ktorá má akú hodnotu, aké sú trendy v známkach, aké boli vydané série a tak podobne.
Základ je „zaľúbiť sa“ do predmetu, v ktorom chcem pôsobiť. To však nie je všetko. Samotný prerod v ľudskosť je proces, počas ktorého človek vníma svet v jeho podstate. Aby sme dokázali vnímať podstatu sveta, bolo by vhodné pochopiť jazyk tohto sveta.
Teraz prichádza časť, ktorá je pre mňa dosť ťažko pochopiteľná. Je to niečo, čo som si vyskúšal, funguje to, ale neviem na akom princípe daný dej pracuje. Mám rád svoju ženu. Po rokoch manželstva sa mi viackrát stalo (v poslednej dobe veľmi často), že na niečo myslím a manželka začne rozprávať o tom na čo som myslel. Informácia sa preniesla v tichu.
Niekde v pozadí našej bytosti je nejaký zvláštny orgán, ktorý je schopný čítať informácie, ktoré sú nevyslovené, ktoré akoby vyvstávajú do priestoru nášho života. Vyvstávajú ako jemný poryv mysle, ako jemný šelest myšlienky. Jazyk sveta sa prejavuje v tichu a v láske. Toto sú prejavy ľudskosti, toto nás odlišuje od živočíšnych prejavov, ktoré nás nútia neustále aportovať.
