Nie je to ľahká otázka, pretože odpoveď nie je o Rusku, alebo Európe, ale o nás samotných. Každý jeden z nás má v sebe plnohodnotný organizmus, ktorý sa pokúšame zvládnuť. Pokúšame sa zvládnuť pocity, smútky, radosti, strachy a všetky ostatné prejavy človeka. Odpoveď na referendovú otázku, položenú v prvej vete závisí, nakoľko dokážeme ovládnuť naše vnútorné hodnoty.
Tak, ako je Európa sociálny organizmus, tak človek je to isté v menšom. Aj my musíme „nakŕmiť“ miliardy buniek, aj my musíme uspokojiť požiadavky na kultúru, šport, dokonca zabezpečiť pre seba vzdelanie a zdravie. Riešime všetky problémy, tak ako ich postupne riešia všetky štáty vo svete. Zabezpečiť potravu, vzdelanie, kultúru, šport a čo je veľmi dôležité, vnútorný pokoj.
Mať vnútorný pokoj a mať pokoj vo vnútri štátu je znovu veľmi podobné. Veď štáty tvoria ľudia! My vytvárame buď pokoj alebo nepokoj. My sa stotožňujeme alebo nestotožňujeme so smerovaním štátu. Ak to vieme, ako by sme sa mali zachovať? Zdá sa, že najlepším spôsobom je ovládnuť samých seba, stať sa slobodnejším.
Riešenie úvodnej otázky riešia v Rusku silou. V tejto krajine má armáda a silové zložky veľmi silnú, dokonca vedúcu úlohu. Snažia sa silou vnútiť všetkým svojim občanom „štátny“ pohľad na svet. Definujú, kto je priateľ a kto nepriateľ. Ľudia žijú v pokoji (relatívnom), ale nie sú slobodní. Mnohým to vyhovuje, pretože ťarchu rozhodovania sa, ťarchu hľadania si práce, ťarchu zaobstarať si bývanie zabezpečuje štát.
V Európe je to inak. Kultúra Európy predpokladá slobodnejších občanov. Predpokladá, že väčšina jedincov už nepotrebuje tak silnú ruku štátu a dokáže sa o seba postarať. Európa vychováva slobodnejších ľudí, ktorí sa už musia sami rozhodovať o svojom osude. Zaobstarať si bývanie, nájsť si prácu, kultúrne žiť, získavať vyššie vzdelanie si už musí každý sám. V takomto type štátu je dôležitý každý jednotlivec. (Jednotlivec môže dokonca žalovať štát.) Byť slobodnejším nie je ľahké, pretože ťarcha rozhodovania je už na každom jednotlivcovi. Sloboda je vyvážená vyššou zodpovednosťou.
Riadiť štát, ktorý je súčasťou Európskej únie nie je ľahké. Dozrievanie jej občanov je búrlivé. Je to ako puberta štátu. Dozrieva do dospelosti, stavia sa na vlastné nohy. Otvára sa svetu a pootvára dvere pre svet. Mnohí ľudia ako keby nevedeli čo so sebou urobiť. Výstredné obliekanie, výstredný život, zvláštne hodnoty pre svoj život.
Riadiť štát ako je Rusko, sa zdá jednoduchšie. Skupina ľudí riadi a určuje smerovanie štátu. Hodnota jednotlivca nie je veľmi vysoká, pretože dôležitý je štát. Každé vzopretie sa je tvrdo potlačené. Vývoj ide trošku pomalšie, pretože tvorivosť človeku prináša pocit slobody, pocit, že môže vyniknúť a tým získať pre seba (svoj organizmus) benefity, ktoré ho opätovne povzbudzujú k tvorivosti. Nižšia zodpovednosť za seba a za veci verejné je vyvážená znížením osobnej slobody. V štáte, kde nie je dostatok slobody, treba udržiavať umelo vyvolanú hrdosť na národ, na vlastné náboženstvo a utlmuje sa samostatnosť, jedinečnosť, vyniknutie v akejkoľvek oblasti. Štát sa určitým spôsobom uzatvára do seba.
Ako riešime svoj život my? Ešte stále vedieme konkurenčné boje vo firmách, ešte stále reagujeme podráždene, ešte stále máme strach a potrebujeme sa poistiť? Ešte stále cítime potrebu vyhraňovať sa proti susedným národom, proti akémukoľvek inému názoru na život? Alebo si už dôverujeme a ideme životom s toleranciou k ostatným, riešime svoj život slobodne a bez strachu?
Ako by ste reagovali na referendovú otázku položenú v prvej vete? Odpoveď nie je o Európe a Rusku. Odpoveď je o vás samotných.
