Teraz odhliadnem od kultúry, ktorá je spontánna a zvyčajne ju vytvárajú jednotlivci alebo kolektívy, ktorí nie sú podporovaní ničím, iba svojim entuziazmom.
Chcel by som sa pozrieť na kultúru, ktorá je podporovaná štátom a riadená ministerstvom kultúry.
V prvom rade kultúra v našej krajine nestojí na prvých priečkach záujmu štátu. Nie je ani na druhom ani treťom mieste. Naše priority sa zvyčajne uberajú inými cestami.
Teraz sa k niečomu musím priznať. Nemám ani šajn o tom, ako pracuje ministerstvo kultúry. Nevadí. Urobím tak, ako to robil Sokrates. Zjednoduším si problém. Množina jednotlivcov vytvára štát. Ak si za predmet skúmania vyberiem jednotlivca, nemôžem sa pomýliť. Vybraným jednotlivcom budem ja sám.
Ako je to u mňa, aké sú moje priority a aké by mali byť z pohľadu kultúry? Nuž som taký istý hlupák, ako je štát. Aj u mňa je na prvom mieste ekonomika. Podnikám, chcem sa mať dobre, rátam svoje príjmy a výdaje, nakupujem a predávam, inštalujem a opravujem. Jednoducho budujem svoju firmu. Jasné, veď z niečoho žiť musím. V poriadku, ale ako vnímam kultúru, akú príležitosť dávam kultúre aby ma mohla pestovať, aby ma mohla zušľachťovať?
Prioritou číslo dva je u mňa vzdelanie. Vzdelával som sa dlhé roky a pokračoval som v tom i počas zamestnania, neskôr podnikania. Dodnes sa učím, sám a to veľmi rád. Vzdelanie mi dáva pocit porozumenia tohto sveta, pocit možnosti spolu sa podieľať na rozvoji spoločenského poznania (aspoň pre samého seba).
Prioritou číslo tri je pre mňa šport. Mám rád šport, v mladosti som bol aktívny športovec. Dnes je to skôr o turistike a bicyklovaní.
Kde je moja kultúra? Môj minister kultúry nefunguje! Lenže tým ministrom kultúry pre seba samého som ja sám! Možno by bolo dobre, aby som sa zmenil, aby som prestal byť lovcom a zberačom a stal človekom kultúrnym, človekom vedomým si samého seba. Mal by som sa začať pestovať!
Kultúra pestuje duchovný svet človeka. Učí ho vnímať vnemy neviditeľné, rukami neuchopiteľné. Vnímanie krásy, vnímanie harmónie, vnímanie pokojného harmonického sveta. O kultúre sa hovorí, že je to nadstavba spoločnosti. Nuž poďme nadstavovať a to čo najrýchlejšie. Veď kultúra nás učí uchopovať svet a jeho deje citlivejšie a jemnejšie. Učí nás vidieť veci podstatné a oddeliť ich od vecí nepodstatných.
Kultúra je veľmi rozmanitá a jej obsah je veľmi bohatý. Do kultúry patrí celé nehmotné dedičstvo po našich predkoch. My však udržujeme skôr materiálne dedičstvo, ako nehmotné. Opravujeme zrúcaniny (niektoré aj znovu vystaviame), rekonštruujeme staré domy. Ja som pristavil bytovú jednotku k staršiemu domu. Ani tu som sa neriadil nejakým architektonickým štýlom. Je možné povedať, že som sa neriadil štýlom žiadnym.
Je možné povedať, ak by som v sebe pestoval kultúru, že by som dokázal lepšie riešiť svoju ekonomiku? Myslím si, že na takto položenú otázku môžem odpovedať kladne. Jemnejšie a citlivejšie vnímanie by ma pravdepodobne priviedlo k jemnejším riešeniam aj v ekonomike. O vlastnom živote ani nehovorím. Veď vidieť vo svojom živote jemné vzťahy, vnímať citlivo svojich blízkych, znamená byť láskavejším a tým i úspešnejším v rodine i v živote. Vnímať jemnejšie znamená i v podnikaní riešiť jemné výzvy a poskytovať plnšie, presnejšie služby.
Zlyhávam ako minister kultúry. Svoj rozpočet by som mal trošku zmeniť. Veď nie je vhodné, aby tak veľa z môjho rozpočtu šlo na zachovanie fyzického tela a tak málo na rozvoj tela kultúry. Pre dosiahnutie vnútorného pokoja, pre získanie osobnostnej rovnováhy, pre kultúrny život človeka je vhodné vyrovnať priority človeka. Vedome sa venovať rodinnej kultúre, vytvárať rodinné rituály. Kultúra je rovnako dôležitá ako ekonomika. Podľa kultúry hodnotíme ľudské civilizácie, jednotlivé národy. Kultúra je skutočne nadstavba, ku ktorej dospievame v určitej fáze vývoja. Národy i jednotlivci. Keď ju začneme vedome vnímať, už ju nesmieme pustiť z rúk. Vždy nás obdarí zážitkami, ktoré budú opradené citmi, emóciami, zážitkami.
Kultúra nie je iba umenie. Svoju kultúru má i príroda, treba sa iba citlivo pozerať. Celé skupiny kríkov vytvárajú bezpečné prostredie pre spevavé vtáctvo. Symbióza rastlinného a živočíšneho sveta. Ak vieme, že kultúra jestvuje v rastlinnom i živočíšnom svete, tak sa nám bude objavovať, budeme ju vnímať stále jasnejšie. Ako nazvať spolužitie v mokradiach? To nie je iba o vtáčikoch, rastlinách, ale aj o atmosfére, teplote, lúčoch Slnka. Jemné dotyky kultúry dokážeme vysledovať všade. Kultúra nás „pestuje“, zušľachťuje na všetkých úrovniach.
Keby som bol minister kultúry, takto si niekedy vzdychneme, ale my sme ministrami kultúry, dokonca aj premiérmi. Sme premiéri samých seba. Je náš život taký vynikajúci, ako ho žiadame od vlády? Vieme si prikázať, vieme poslúchnuť, vieme sa zabaviť, vieme športovať, vieme pracovať, vieme byť silná osobnosť? Všetko máme v sebe. Prajem úspešnú vládu...
