Tóga sa nosila v čase pokoja. Je to otázka - ako preniesť spor z bojových línii do rokovaní o mieri? Každý spor jedného dňa skončí. Kedy je čas obliecť si tógu – odev mierových čias? A kedy vlastne vzniká spor? V pozadí každého sporu je príčina života a smrti. Kedy vlastne ľudia umierajú? Zvyčajne vtedy, keď sa nasýtili života.
Naše riešenia životov zvyčajne nestaviame na „jednu kartu“. Naše presvedčenie o živote nikdy nestaviame na presvedčení o jednej jedinej pravde, pretože ak sme sa pomýlili, naša stavba života sa celá zosype. V podnikaní tiež nevložíme všetky prostriedky do jedného obchodu a nepostavíme seba samých do pozície hráča, ktorý vsadil všetko na výhru. Vojna sa ukazuje ako binárny dej, kde sú už len dve možnosti – život alebo smrť, víťazstvo alebo porážka. Je to veľmi zvláštny pohľad, v ktorom sa tak sústredíme na svoj cieľ, že všetky ostatné ciele strácame zo zreteľa a nepokladáme ich za primerane dôležité.
Vo vojne strácame duchovný pohľad a entity ako cit, dôstojnosť, mravnosť, láska, ľudskosť strácajú svoj význam a sú hrubo pošliapavané. Celé úsilie je zamerané na víťazstvo našej „pravdy“. Vlastnú pravdu sme schopní presadzovať všetkými prostriedkami a za každú cenu. Cena je v prípade vojny veľmi vysoká. Každý dej má svoj život, svoje stupne, po ktorých postupne prechádza. Od počiatočného presvedčenia, cez postupné pochopenie až po prijatie alebo odmietnutie.
Vo vojne nie vždy vyhrávajú najsilnejší. Logika života je iná, ako je logika binárnych bytostí. V logike sa rozhodujeme iba „áno“ alebo „nie“. Život nadobúda množstvo odtieňov, ktoré nás dokážu nasmerovať k pozitívnejším riešeniam života. Život býva v takýchto chvíľach jednoduchý. Je nutné obsadzovať cudzie územia, alebo stačí zrušiť hranice a ponechať cez ne slobodný prechod? Ponecháme slobodu ľuďom, aby sa rozhodli, ktoré životné hodnoty sú krajšie, čírejšie a pre život vhodnejšie?
Kalibrácia života sa mnohokrát deje cez bolesť. V bolestiach sa vraciame k základom života a skúmame, kde sme sa odchýlili od hodnôt ľudskosti. Vo vojne sa zmena deje skokom. Formátuje sa celá civilizácia. Pozeráme sa na konanie vojakov, pozeráme sa na spálené a zamínované územia, pozeráme sa na konanie šelmy v nás. Ona ide neustále s nami, neustále sme konfrontovaní s jej silou a možnosťami. Neustále nám pripomína, že naše myšlienky a konania sa nezhodujú. Chceme mier a snažíme sa ho vybojovať. Chceme lásku a snažíme sa ju znásilniť. Chceme blahobyt a snažíme sa ho dosiahnuť konkurenčným bojom.
Opäť zopakujem – náš život stojí na našich hodnotách. Má pre nás význam bohatstvo, ak sme ho dosiahli nečestne? Má pre nás význam láska, ak sme si ju kúpili? Má pre nás význam moc, ak sme ju dosiahli pomocou násilia? Môže jestvovať krajina, ktorá neustále ohrozuje svojich a aj cudzích občanov? Formátovanie vedomia národa je formátovanie psychiky každého jej jedinca. Skôr či neskôr sa z tmavého myšlienkového krovia vynorí čistejšie riešenie budúcnosti. Ľudia si oblečú slávnostnú tógu, aby sa dohodli na nových riešenia života.
Život nám ponúka možnosť obliecť si tógu i uniformu. Uniforma vyjadruje príslušnosť k bojujúcej strane, tóga vyjadruje príslušnosť k múdrosti, k láske. Uniforma prikazuje, tóga je pripravená pre naše rozhodnutie.
