Ak by sa niekto správal v živote tak, ako hrali včera naši futbalisti, tak by sme povedali, že je nejaký divný. Nemá iskru, bojí sa samostanej činnosti. Nerád zariskuje, vždy sa vráti do bezpečia svojho domu. On by aj chcel a myslím si, že aj vedel, len sa bojí. Jeho schopnosti sú vyššie, ako preukazuje. Okolie mu vraví, že by sa nemal otvorene púšťať do života, lebo iní sú lepšie pripravení a on im uveril.
Včerajší trenažér života však navráva niečo iné. Udatnosť, nebojácnosť, má svoju hodnotu. Cieľom života nie je víťazstvo. Dôležitým faktom je samotná cesta životom.
Ak by som sa pozrel týmto pohľadom na včerajší zápas, tak sme hrali priposrato, bojazlivo. Nie je problémom prehrať, problémom je hrať hanblivo ba až hanebne. Ak prehráte po slušnom, odvážnom boji, zatlieskame vám. Prosím, nehrajte tak ako včera, reprezentujete Slovensko! Hrajte s cťou. Hrať na remízu od začiatku zápasu je hlúposť. Je to ako zatiahnutie ručnej brzdy ešte pred rozbehnutím sa.
Každá hra je trenažér života. Ak by sme sa mohli poučiť zo včerajšieho futbalového zápasu proti Švédsku, tak náš život by mohol byť omnoho odvážnejší. Dôverujme si! V našej krajine žije množstvo vzdelaných, múdrych a láskavých ľudí. Sú vytrvalí a úspešní. Podnikajú, vychovávajú svoje deti, učia na školách, liečia v nemocniciach, riadia firmy, pracujú. Sú základom našej spoločnosti. Hrajme svoje životné úlohy čestne, vytrvalo, odvážne a tvorivo. Nemusíme sa obávať ničoho. Nemôžeme „odohrať“ svoj život v strachu.
Prajem všetkým úspešnú hru zvanú život.
