Rozdelenie lásky podľa starých Grékov

Písmo: A- | A+

PhilautiaPrvý druh lásky, podľa rozdelenia starými Grékmi. Láska k sebe samému. Philautia má čo do činenia priamo so vznikom ľudského JA.

Ak necítim lásku k samému sebe, nemám silu, ktorá by udržala moju podstatu, moju životnú iskru v stave permanentnej „príťažlivosti“. Mať rád samého seba, je uvedomenie si seba samého. Láska a bolesť. Idú ruka v ruke počas pomerne dlhej cesty, k spoznaniu seba samého. Philautia dáva tomuto procesu základ.

Philautia, ako určitá počiatočná sila sa môže prejavovať voči ostatným nie vždy ideálne. Môže sa prejaviť ako sebeckosť, ako narcizmus, ako určitá sebastrednosť, ale aj sebadôvera. Je to sila, ktorá drží vznikajúcu osobnosť, podporuje ju a vytvára predzvesť budúceho zdokonaľovania lásky.

Pragma

Druh lásky rozumovej. Láska, v ktorej prevláda rozumové hľadisko. Láska, ktorá si vie zdôvodniť svoje jestvovanie. Vie to urobiť z ľudského hľadiska. Je to láska, ktorá vie prečo koná. Opatrovateľská láska, služba verejnosti, práca pre všeobecné blaho. Mnohokrát je to pragmatický zväzok manželských párov, politická dohoda, jednoducho zväzok spojený spoločným cieľom, spoločným záväzkom.

Ludus

Druh lásky, ktorý je chvíľkový, nezáväzný. Je to krátke vzplanutie. Zárodok, ktorý môže vyrásť v niečo trvalé. Láska ludus je láska človeka voči človeku. Je zemitá. Nie je vždy jednoduché, o aký typ lásky sa usilujeme. Ludus je skutočne ako zárodok, semienko lásky. Aká bude, ako sa bude prejavovať, ako dlho pretrvá, záleží na človeku, u koho vzplanie. Záleží na tom akú silu má jeho vlastná láska. Či bude blčať plameňom, alebo bude jemne a dlho svietiť. Láska ludus je čarovným ohníkom v nás, ktorý sa rozhorí niekoľkokrát za život. My sami určujeme, čo urobíme s týmto plamienkom. Ako naložíme so svojim prídelom lásky. Ludus nie je iba láska koketná, láska flirtovacia, láska živočíšna. Je hlavne silným zárodkom, ktorý hľadáme veky a ktorý nachádzame až tu, v hrubom materiálnom, zrkadliacom svete.

Ak by sme sa pozreli na vývoj človeka, až láska ludus vytvára podmienku pre vznik ľudských citov, ľudských vyjadrení, obalených nežnosťou. Je ešte nestála, ale zážitok z nej pretrváva. Človek sa ako motýľ vrhá do jej svetla a opätovne sa spaľuje. Vášeň. Prekračovanie rozumovej kontroly, výlety mimo myseľ. Láska ludus je veľmi paradoxná. Prináša nám záblesky „úrody“, čriepky nádhernej lásky a zároveň nám niekedy dosť zamotá život.

Eros

Niečo v nás, čo nás neustále vyzýva k životu, k opakovaniu a neustálemu tlaku na nekonečný život. Je to ako „perpetum mobile“ v nás. Niečo, čo sme nazvali božská iskra. Niečo, čo sa prejavuje v každom období života, v každom druhu lásky a vždy inak. To niečo v nás, nás neustále doslova „šponuje“, ženie do vzťahov, ženie do nebezpečenstiev, ženie nás do adrenalínu. Eros je „anjel“, ktorý triafa akoby bez rozmyslu. Nie je to bez rozmyslu. Eros je presný strelec a rozvíja v nás stavy zaľúbenia, stavy čistého ovládnutia vedomia niečím, čo už je možné nazvať láskou. Ak hovoríme o Erosovi, stále hovoríme o stave, ktorý k nám prichádza akoby zvonku. Láska je iba návštevníkom, nie je ani stálym hosťom.

Philia

Rozvoj ľudskosti sa pohybuje v celej šírke života, najväčšie pokroky dosahuje vo vnútri rodín, vo vnútri spoločenstiev. Vytváranie priateľstiev, tvorba silných súrodeneckých väzieb. Ľudský život je ohnisko príbehov, kozub, v ktorom sa príbehy žijú. Vernosť vlastnej rodine, vlastnému rodu. Život na hrane života a smrti, mnohokrát za jej hranou. Príbuzní sa pohybujú spolu a mnohokrát celý, dlhý život. Vytváranie súrodeneckej lásky, príbuzenskej lásky, rodinnej lásky ide cez veky. Všetko sa deje teraz a každým dňom sa učíme hlbšiemu prežívaniu. Philia je základ budúcej stálosti. Je to „pozadie“ všetkých vzťahov. Trvalý vzťah. Budovanie stálosti. Brat žije s bratom celý život. Vedia, že to nebude inak po celý život. Z tejto stálosti vyviera stály vzťah. Ak ho dokážeme tvarovať v pokoji, prichádza láska.

Ak by sme niekedy hľadali lásku, ktorá bude stabilná, pokojná, hľadajme lásku súrodeneckú, lásku medzi príbuznými.

Storge

Storge je uvádzaná ako láska rodiča a dieťaťa. Ako láska bezpodmienečná, ktorá je daná jednoznačnosťou vzťahu. Nie je to iba láska rodiča k dieťaťu. Storge je vznikajúca láska stálosti. Je to vznikajúci proces. Je to znovu začiatok niečoho veľkého. Začiatok spájania všetkého. Storge v gréčtine znamená náklonnosť. Človek sa nakláňa k absolútnu, ktoré má v sebe. Už vie, že láska je rozhodujúca pre jeho život. Rodič tak miluje svoje dieťa, že vie preklenúť veky a pozrieť do večnosti. Veď svoje dieťa treba ochrániť. Prestáva sa báť o svoje dieťa a iba ho miluje. Sám seba tým „nákláňa“ k večnosti. Vie, že bude vždy pri svojom dieťati. Tu je stálosť. Dieťa tiež dokáže milovať svojho rodiča bezpodmienečne. Nie je to však vždy a nie je to vždy trvalé. Tak zo strany rodiča, tak i zo strany dieťaťa je to možnosť.

Agape

Agape znamená milovať. Je to božská láska. Univerzálna láska ku celému svetu, k prírode, k vesmíru, k Bohu, k všetkému živému. Jeho iskra sa rozhorela a osvetľuje všetko, na čo človek uprie pozornosť. Agape znamená silu porozumenia, svetlo večnosti a všetko, čo človek dosiahol, ako dar každému, koho človek uzná za vhodného pre svoju lásku. Agape je dar večnosti. Neviem, kto dar dáva a kto ho prijíma, pretože to už nie je dôležité. Agape prináša jestvovanie. Vedomé jestvovanie, už nie spánok, alebo mystický podvedomý rozhovor. Agape je trvalá súčasnosť.

V ktorej etape sa nachádzate?

Skryť Zatvoriť reklamu