Nevieme čo nemáme.
Keď hodnotíme ľudskú inteligenciu, hovoríme o inteligenčnom kvociente. Jestvujú testy, pomocou ktorých stanovíme, ako je na tom inteligenčne daný jedinec voči svojim vrstovníkom.
Po čase sa zistilo, že samotná inteligencia nie je jednoznačným kritériom úspešnosti v živote. Objavili sme EQ - emočný kvocient, ktorý hovorí o úspešnosti sebavyjadrenia pomocou schopnosti vnímať a vyžarovať emócie. Emócie sú prejavom duševného vnímania a duševného prežívania. Vedieť vyjadriť radosť, vnímať smútok, dojatie, hnev, ľútosť a ďalšie ľudské vyjadrenia, je obrovský krok vo vývoji osobnosti človeka.
V súčasnosti zisťujeme, že to stále nestačí. Pozorujeme ľudí vzdelaných, inteligentných, ktorí sa nám zdajú stratení v reálnom živote. Pozorujeme rozdelenú spoločnosť, kde to vo vnútri vrie. Časť spoločnosti nemá problém s korupciou a doslova ju toleruje, časť spoločnosti sa voči korupcii vymedzuje. Na oboch stranách sú ľudia s vysokým IQ aj EQ. Ak sa pozrieme na komunikatívneho a vzdelaného Róberta Kaliňáka, možno dodnes nechápe, prečo sa ľudia postavili proti nemu. Šéf slovenských lekárskych odborov, lekár bojujúci za práva svojho stavu, neustále hovorí o peniazoch a znovu o peniazoch, hoci najväčší problém zdravotníctva je niekde úplne inde.
Ak by som začrel do iného súdka, podnikateľ Jozef Majský, komunikatívny a vzdelaný človek, ktorý vyštudoval dve vysoké školy - vysokú školu ekonomickú a taktiež právnickú fakultu, pomerne silno narazil so svojim pohľadom na život. Naši, s prepáčením politici, svojim pôsobením nenadchýnajú nás, ich voličov. Pozorujeme ich počínanie a čakáme od nich jednoduché a ľudské riešenia, ktoré však neprichádzajú.
Niečo nám chýba. Máme IQ, máme EQ a napriek tomu sa potácame životom od jedného problému ku druhému. Sme v pasci. Nevieme čo nemáme. Ak by sme to vedeli, snáď by sme vyvinuli dostatočné úsilie o získanie tejto cennosti, ktorá by nás povzniesla k trošku vyššiemu nadhľadu, aby sme videli vlastné pôsobenie a silou svojej inteligencie by sme dokázali korigovať samých seba.
Ak by sa to niečo, čo nám chýba, dalo zistiť našim analytickým mozgom, už dávno by sme na to prišli a Majský by nebol súdený a Kaliňák aj s Ficom by mohli rozvíjať svoje sociálne vízie. Matovič by nemusel robiť očkovaciu lotériu a Borisa Kollára by milovali nielen ženy ale aj muži.
V jednom rozhovore sa pýtali antropologičky Margaret Mead, kedy začala vznikať naša civilizácia. Odpovedala veľmi zvláštne. Ľudská civilizácia začala vznikať vtedy, keď si jedinec zlomil stehennú kosť a ostatní členovia jeho komunity ho nenechali zomrieť. Ak si nejaký cicavec zlomí stehennú kosť, umiera, pretože si nedokáže zaobstarať potravu. Antropologička v podstate povedala, že ľudská civilizácia začala vtedy, keď sa objavil cit, keď si ľudia začali medzi sebou pomáhať. Keď nešťastného jedinca so zlomenou stehennou kosťou jeho súkmeňovci uložili na pokojné miesto, starali sa o neho, kŕmili ho, kým mu kosť nezrástla. Nič za to nedostali, iba ich kmeň získal niečo silné do kmeňovej kultúry, čo im umožnilo prežiť vo väčších počtoch.
Hodnoty, na ktorých vznikla ľudská civilizácia zostávajú. Ak si začneme nezištne pomáhať, dostávame iný typ „inteligencie“. Ona je skutočne za našim intelektuálnym rozumom. Konanie, ktorým si pomáhame jeden druhému, vôbec nepasuje do nášho chladného rozumu, kde má miesto iba „má dať“ a „dal“. Takéto konanie nám nedáva zmysel. Prečo by som si nevzal niekoľko desaťtisíc za jeden podpis na nejakej zmluve? Veď o nič nejde! Určite by tak urobil každý! Určite?
Náš život však nie je len o politike. Každý z nás je vystavený pokušeniam bežného života. Mnohí si občas „vybavia“ STK-ačku, alebo len tak sa predbehnú v rade na úrade alebo v obchode. Občas vysypeme odpadky kdesi v prírode, veď aký je problém? Alebo – sme predsa lekári, my si zaslúžime viacej ako ostatní!
V každom procese sa po čase začne vyskytovať nejaká „chyba“, ktorá potrebuje korekciu. Chyba ani nie je presný výraz, pretože proces je dej v čase a tým pádom dochádza k vývoju. Nie vždy dokážeme predvídať smer vývoja a keď sa po čase subjekt začne vychyľovať od požadovaného smeru, treba korekciu.
Získavanie neoprávnenej výhody ide proti vlastnosti, ktorá z nás spravila civilizáciu, ktorá prežila do dnešných dní. Má šancu naša civilizácia prežiť ďalších tisíc rokov?
