Príležitosť

Písmo: A- | A+

Žijeme zaujímavú dobu. Fyzicky žijeme mierovú dobu, psychicky sme vo vojne. Ak sa pozrieme na vyjadrenia ľudí na sociálnych sieťach, tak je tam množstvo kriku, agresivity, dokonca nenávisti.

Zostali sme zaskočení pandémiou koronavírusu a mnohí hľadajú vinníka. Dívame sa okolo seba a takmer všetci sme zrazu epidemiológmi, všetci sme odborníci. 

A tak sa vyjadrujeme. Je to hotový blázinec. Každý sa vyjadruje k aktuálnemu stavu, emócie tečú, pod každým vyjadrením politika sú tisícky komentárov. Osočujeme takmer všetkých. Zľava a aj sprava. Človek by si myslel, že aspoň ženy ušetríme. Pani prezidentka by vedela rozprávať...

Hľadáme vinníkov za vzniknutú situáciu. Hľadáme ju vždy okolo seba, veď ja za nič nemôžem! Ale vyjadrenia na sieťach sú moje, moja je agresivita, môj je takmer každodenný hnev, vulgarizmy, osočovanie, negativita.

Pandémia hnevu. Spúšťačom pandémie hnevu je akákoľvek informácia. Napríklad, že premiér sa dal ostríhať, alebo Fico mal tlačovku. Hosanna a ukrižuj! Vláda útočí na našu slobodu, veď oni nám ju chcú vziať! Príjmu taký zákon a ďalší zákon a prídeme o slobodu.

Slobodu nikto nikomu nemôže vziať. Tú máme v sebe, alebo ak sme ju v sebe nenašli, tak potom kričíme, že nám ju niekto berie. Ak by bolo možné zákonmi vziať slobodu, potom by bolo vhodné prijať zákon, že od pondelka budeme všetci šťastní, poprípade zdraví. Sloboda, šťastie, zdravie a ďalšie hodnoty patria k stavovým veličinám organizmu človeka. Sú to určité méty, ktoré ak dosiahneme, dosahujeme vnútorný pokoj. Ak ich dosiahneme, nejestvuje sila, ktorá by nám ich vzala.

To čo vidíme dnes okolo seba je opak pokoja. Dnešná doba je príležitosť pozrieť sa sami na seba. Táto doba vôbec nie je o politikoch, o sudcoch, prokurátoroch, epidemiológoch, ba dokonca nie je ani o pandémii. Stále je to iba o nás. Doba nás vyzliekla donaha. Je to príležitosť pozrieť sa sám na seba. Aké reakcie vyvoláva môj status na fejsbúku, v práci, v spoločnosti? Je treba vôbec niečo komentovať?

Mnoho ľudí pochopilo, že dnešná doba je príležitosť. Na verejnosti mlčia a pracujú na sebe. Cvičia, chodia do prírody, učia sa jazyky, hrajú na hudobné nástroje, vychovávajú svoje deti. Rodičia majú príležitosť byť viacej so svojimi deťmi. Starostovia obcí si uvedomujú svoju vlastnú zodpovednosť za chod ich obcí. Učia sa sami rozhodovať. Na pokojnom mori je každý kapitán. Až v búrkach sa ukazujú charaktery. 

Žijeme tak fascinujúcu dobu! Počas jedného roka sme si uvedomili ohromnú previazanosť sveta. Zistili sme, že pandémia nás skôr zbližuje ako rozdeľuje. Nedá sa vyhrať nad ňou v jednom štáte, ak v susednom ešte stále zúri. Nemôžeme byť spokojní, ak naši susedia sú chorí. Nemôžeme byť spokojní, že v našom meste sme to zvládli.

Z každej búrky vychádzame silnejší. Je to príležitosť veľa sa dozvedieť o sebe. Či som iba klbko emócii, reagujúce ako Pavlovov pes, alebo sa učíme byť silnou a pevnou osobnosťou, zvládajúcou akúkoľvek prekážku s prehľadom a pokojom, uvedomujúc si svoju zodpovednosť pred sebou, pred vlastnou rodinou a aj pred spoločnosťou.

Keď táto situácia skončí, budeme sa okolo seba obzerať, ako sme kto obstáli. Budeme sa pozerať jeden druhému do očí a budeme si fúkať boľačky.

Skryť Zatvoriť reklamu