Už len tá otázka: „Poznáte dotyčnú XY?“ S neidentifikovateľnýmvýrazom prísnosti v tvári povedal. Bez výrazu šťastia, či smútku. Prísneúradný. Áno poznám. „Môžeme ísť dnu?“ Srdce mi začalo biť ako divé. „Alesamozrejme,“ pokračujeme v rozhovore na chodbe bytu. Čo sa len mohlo stať?Dvere nebadateľne zatvoril a pokračoval. „Dotyčná XY mala nehodu. Z doposiaľnezistených príčin kráčala popri vlakovej trati a zachytil ju okolo prechádzajúcivlak.“ Srdce mi v tej chvíli prestalo biť. Ešte som počul: „Zraneniam namieste podľahla.“ Ostatné išlo okolo mňa ako rieka okolo piliera mostu. V tejchvíli sa zastavil čas. Zem sa prestala točiť. Všetko onemelo. Policajt odišiela nechal ma tu napospas osudu. Vtedy som si uvedomil čo pre mňa znamenáš.A vždy znamenať budeš.
Bola si iskierkou, ktorou každé ráno zapaľovala môj oheň. Ibavďaka Tebe som bol schopný pracovať a žiť. Vždy a stále som sazapálil pri pohľade na teba. Aj keby sa mal celý svet zrútiť, tak by si mi dalatú svoju obrovskú silu a ja by som ho opäť roztočil. Pre Teba. Aby si samohla usmiať. A teraz Tá iskra vyhasla. Kvôli mne.
Bola si jarnou vôňou sadu, ktorá spríjemňuje každý deň. Cítilsom ju tak prenikavo a predsa som sa jej nechal oddávať. Lebo tak sladkovoňala. Tak úžasne obklopila všetko naokolo. Všetko nasiaklo Tvojou krásou. Ožilopri tej esenciálnej vôni. No sad odkvitol. A ja som bol tou príčinou.
Bola si rannou rosou, ktorá na lúke všetko pokrýva. Všetkoochraňuje a prebúdza. Oživuje. Každé božie stvorenie sa na ňu teší. A oddávasa jej, lebo je taká ľahká. Pri každom dotyku sa môže rozplynúť. No predsa jetaká krásna, že sa ňu dokážeme dívať hodiny. Ja som túto krásnu rosu zničil. Pošliapal.Ostala po Tebe len prázdna lúka. Odpusť.
Ostáva mi už len posledná spoveď. Tú si budem konať každý deňnad Tvojím hrobom. Každý jeden deň Ti prinesiem červenú ružu. Ako boli Tvojepery. Také krásne a zároveň jemné. Každý deň Ti položím na pomník broskyňu.Pretože má jemnú šupku ako zamat. Ako Tvoje krásne ruky. Jemné a citlivé nakaždý dotyk. Vždy Ti prinesiem pohár čistej vody, ako bolo Tvoje srdiečko. Priezračnéa dávalo život všetkému naokolo. A vždy sa začnem spovedať: „Ľúbim Ťaa vždy Ťa ľúbiť budem....“ Na odpustenie je už neskoro. No na pokánie mámešte dosť času. Dúfam, že mi raz dáš rozhrešenie. Mne Tvojmu vrahovi a strojcovinešťastia. Ľúbim Ťa a navždy budem.
