Neviem čo povedať. Vždy toho bolo veľa, čo som hovoril. Nonič som nemyslel vážne. Je ľahko hovoriť veci, keď ich nemyslíš vážne. Slov,ktoré som myslel vážne je veľmi málo. A zdá sa mi, že sa mi minuli užvšetky. Hlava by chcela, ruka by mohla. No srdce nevládze viesť ruku. Filmnášho vzťahu si púšťam každý večer pred spaním. Sledujem Tvoju tvár. Tvojkrásny úsmev, ako vždy predtým. Ten úsmev, čo mi pretiekol pomedzi prsty. Malsom ho dlaniach a opatrne držal, aby som ho nezničil. No on mi pomalypomedzi prsty strácal zrniečko po zrniečku. A keď som si to všimol, stisolsom dlaň. Chcel som si ho podržať, zachrániť. A zničil som aj poslednézrniečka. „Tak jej napíš, odkáž že Ti je ľúto. Tak jej zakrič, že si zostal tusám.“ Už nevládzem kričať, preto píšem.
„Buď šťastná nepriznaná. Len nikdynebuď sama. Z diaľky sa budem dívať ako sa máš a či si živá“ Povedala si, že sana mňa už nemôžeš dívať. V tej chvíli sa na mňa vysypal kamión kameňov.Celého ma zavalil. Dýchať nedovolil. Stalo sa to tak rýchlo. S takým tichýmhrmotom, že som ho počul a cítil iba ja. Zavalilo ma. Urobil by som preTeba všetko, čo by som mohol a možno aj to, čo by som nemohol. Ale terazuž nedokážem. Mám celé telo polámané. Ruky, nohy. Nikdy nechcem, aby sa tenkamión vysypal aj na Teba. Preto Ti už nebudem chodiť na oči. Budem sledovať z diaľky,či sa Ti darí. A poteší ma, ak budeš len šťastná. Nikdy prosím neplač.Budem plakať namiesto Teba. Ty sa len usmievaj.
Keď mi bolo dobre, vtedy bolo vždyokolo mňa veľa ľudí. Zanedbával som Ťa. Držal som Ťa za ruku dúfajúc, že minikdy neujdeš. No ja sám som tú ruku pustil. Nechal som ju voľnú. Nevidel som,že ona sa na mňa spoliehala. A držala sa ma tak pevne a oddane, akoja jej. Teraz tu mám len svoj žiaľ. Slzy ľudia nemajú radi. Majú radi lenúsmev. „Anjelik môj, kde lietaš? Že pri mne blízko nestojíš, keď si so mnou –žiaru nevidíš...“ Nevidíš a ja som tiež nevidel. Keď mi Ťa Boh dával,vedel čo robí. Žiaru nevidíš. Ja som lásku nevidel. Stála pri mne. Mal som juna dlani. Každý deň. Každú chvíľu. A nevidel som ju. Lietal som všadiaľ a pritombol slepý. Tak poď anjelik. Už je čas. Dávaj na mňa pozor.
Bola si pre mňa ako mesiac nanebi. Ukazovala si mi cestu, keď bola najväčšia tma. Keď som nevedel kadiaľísť. Hovoril som si, že nikdy Ťa nesmiem priviesť k slzám. Predsa somurobil opak. Počujem, ako mi v duši prší. Kvapky padajú jedna za druhou. Snažiasa vyrovnať všetky tie jazvy na mojej duši. Ale už sú príliš hlboké. Už nemusíšprosiť „Vráť mi tie hviezdy, čo si mi z lásky vzal, svetlo aj im chýba.“ Už Tinebudem viac ubližovať. Dal som si záväzok, že nikdy viac. Vrátil som Ti ich.Chýbaš mi. Chýbajú mi Tvoje hviezdičky v očiach. Chýba mi Tvoj úsmev naperách. Láska chýbaš mi. Ale už Ti nezakričím, že som tu sám, lebo nevládzem.Budem sledovať opodiaľ, a dúfať, že budeš šťastná. Snáď na mňa bude môjanjelik dávať pozor. Aby som už nikdy nikomu nevzal hviezdy.
