Odpoveď

Sedím pri okne. Pozerám na dohorievajúcu sviečku. Mesto svieti tak krásne. Držím plyšáka, ktorého mi dal pri prvom stretnutí. Bolo to také zvláštne. Nemyslela som si, že ma to bude niekedy mrzieť. A teraz ma to mrzí. Vždy používal také vznešené vety, že som im nerozumela. Veľakrát som si myslela, že mi to robí naschvál, aby som mu nerozumela. No on to nerobil naschvál. Išlo to z neho. Preto som ho mala rada. Lebo to bol on. Taký jednoduchý a zložitý súčasne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

V každej SMSke bolo niečo, čo mi vyčarilo úsmev natvári. Či už kúsok pesničky, ktorú som poznala, alebo drobný vtip. Potom som muvyčítala, že píše blbosti a nenapíše potom k veci. Tak začal písať k vecia mňa jeho SMSky nudili. Chcela som ho zmeniť. On sa nechcel, no zmenil sa.SMSka nášho príbehu sa zmenila z vtipnej na všednú. Z krásnej sastala bežná. Zošedivela a ostala bez duše. Pritom som ju nikdy takúnechcela. Chcela som vtipnú SMSku, na ktorú sa každý deň budem tešiť. Na ktorejsa pobavím. Ktorú len tak nevymažem. No teraz už je neskoro. Posielam SMSky dosveta, no nik neodpovedá. SMS nebola doručená.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bol taký vtipný a stále rozprával nejaké svojehistorky. Či už vtipné, zo života alebo vymyslené. Rada som ich počúvala. Maliv sebe niečo tajomné a kúzelné zároveň. Ľahko sa pri nich snívalo. Dostalasom sa do iného sveta, kde panovala spravodlivosť a láska. No vždy bolibez záveru. Koniec si nechával otvorený a povedal, že to až čas ukáže, akosa tento príbeh skončí. Tú vetu som nenávidela. Chcela som vedieť, ako sa toskončí. Tak začal ukončovať príbehy. Niektoré končili šťastne, no niektorénešťastne. Nepáčilo sa mi, keď končili nešťastne. Tak sa všetky končilišťastne. A ten náš sa skončil nešťastne. Už nemá kto vymýšľať príbehy. Janemám takú fantáziu a on tu nie je. Príbehy ostali mŕtve.

SkryťVypnúť reklamu

Na každej fotke musel byť výnimočný. Musel ukázať nejakýmspôsobom svoje ja. Všetci sa usmievali, no on zahral Quasimoda. Všetky fotkypokazil. Každý mu za to nadával. No keď sme si ich potom niekedy pozerali, taksme sa na ňom všetci smiali. Až teraz to začíname chápať. On robil nie bláznovz nás, ale blázna zo seba. Quasimoda, ktorého sa každý štíti. No každý hoľutuje a každý sa na ňom smeje. Každému je nápomocný a pritom jeopustený. Sám. Behá všade okolo nás a robí nás šťastnými. Každá fotka bolajedinečným dielom. Jeho podpis im dával punc umeleckého diela. Dnes už nemá ktorobiť fotky jedinečnými. Všetky sú tuctové. Žiadna nám nevyčarí úsmev na tvári.Nemá čím.

SkryťVypnúť reklamu

Veľa klamal a nikto mu neveril. Ale všetci sa radizabávali na jeho príbehoch. Písal SMSky, ktorým nikto neveril a všetci ichradi čítali. bol Quasimodom, ktorého každý nenávidel a zbožňoval. Teraz užvšak zvoní len Matke Božej. Cez deň ho nikto nevidel a v noci nevychádzajúvon. Noc je teraz jeho milenkou, ktorú zbožňuje. Má ju každý deň a je ňouopojení. Tá mu nikdy nebude nič vyčítať. Ona ho len objíme, pobozká a on jejzaspí v náručí. Tak, ako si to vždy prial. Chcel byť iba milovaní. Ničviac si neprial.

Daniel Lőffler

Daniel Lőffler

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  1x

študent, večný optimista, vždy zaľúbený Zoznam autorových rubrík:  PríbehySúkromnéSvet naokoloNezaradené

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu