Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Obrovské robím stále chyby,
keď mám povedať prepáč,
mlčím sťa vo vode tie ryby,
a potom zas veľký "sekáč".
Nebudem nič nikomu kázať,
ani med okolo huby mazať,
kôl im do sŕdc vrážať,
chcem si v živote svetlo zažať.
Iba jej povedať tie krásne slová,
opakovať jej ich znova a znova,
byť ostražitý ako sova,
v správnu chvíľu riecť: "milujem ťa láska moja!"
Kahanček horí v mojom živote,
dávam zbohom tej zlej clivote,
naposledy pozriem do očí ničote
a vykročím v ústrety je krásnej milote.
A už je to tu zasa,
pred očami tá jej krása,
len mi ona asi zdá sa,
Monika moja láska volá sa.
