Odchádzam, už idem...

Naposledy usmejem sa, pozriem, zaspomínam na tie krásne časy, "bolo mi to treba?" poviem, rukou prehrniem si vlasy, idem, už ma tu nechcete...   Nenávideli ste ma, závideli, vraj v oblakoch som lietal, na povinnosti zabúdal, vraj preto ste nenávideli, idem, tešte sa, oslavujte...   Stále ste ma dusili, na prieky mi robili, polená pod nohy hádzali, a dobre ste sa bavili, idem, je mi smutno...   Je mi smutno za priateľmi, tými, ktorý ma vždy podržali, keď ste ma udreli a smiali sa, pľuli do tváre, pohoršovali sa, idem, odpúšťam vám...   V hrdle škrtí zaseknutá hrča, srdce zviera bolesť z tohto sveta, duša plače, prečo ste to spravili, na mne ste sa bavili? idem, už mám zbalené...   Odchádzam, som rozhodnutí, utriem ďalšiu slzu z kútika úst, z hlboka nadýchnem sa nostalgie, idem, som rozhodnuti...   Prepáčte, ktorých mal som rád, veď vyvolal som zopár zvád, ďakujem, že ste ma radi mali, za všetko, čo ste mi dali, idem, prepáčte a ďakujem...   Idem, sám neviem kam, kde bude lepšie, pôjdem tam, kde dobrí žijú ľudia, kde láska kvitne, idem, naposledy zakývam...