Letel vysoko a sem spadol

Sedím na lavičke. Predo mnou telo. Nehybné, mŕtve. Grimasa hrôzy na tvári. Okolo chodia ľudia, nevšímajú si ho. Ani mňa. "Letel vysoko a sem spadol," poviem si ticho. Všetci kráčajú s pohľadom do zeme. Vstanem. Nechcem kráčať. Utekám. Rýchlejšie, rýýchlejšie, ešte rýchlejšie. Vrážajú do mňa. Padám. Vstávam. Oprášim si kolená, hruď. Vypnem prsia. Sledujem ich. Vedia o tom. Ignorujú ma. Stále do mňa vrážajú. Dívam sa na nich. Kráčam? Nekráčam, oni idú! Ja stojím, všetci naokolo kráčajú, ponáhľajú sa. Opäť sa rozbehnem, Rozprestriem ruky a letím. Vyššie, ešte vyššie. Stretnem pár ľudí. Ale ja letím vyššie, letím smejem sa všetkým. Je mi dobre, závidia mi, tu hore je krásne...Nie je tu skoro nik. Len pár ľudí, ktorí vedia ako na to... Všetko mám ako na dlani. Bohatých, chudobných, veľkých, malých, všetkých mám ako na dlani. Blaženosť. Letím, plachtím. Srdce plné radosti, smejem sa. Zhlboka dýcham slobodu. Dívam sa ďaleko vpred. Mávam rukami, kopem nohami... Strácam vietor, padám, pomaly, mávam krídlami, nejde to. Padám rýchlejšie, hlboko, hlbšie, hlbšie... Zrazu sú tu všetci, ktorých som videl zhora. ale stále padám, dolu, stále nižšie, bojím sa. Snažím sa mávať, nejde... Stále nejde... Orosené oči, nejde!!! Chcem, aby šlo, ale nedá sa. Prečo, veď ja chcem! JA CHCEM!Čím viach chcem, tým rýchlejšie padám. Nevládzem ani rozmýšľať. Zrazu sa spomaľuje môj pád. Ľudia z dola sa zastavili, mám ich skoro na dosah ruky. STOJA! Dívajú sa na mňa. Smejú sa mi. Vidím to. Bolesť na srdci... Zovreté hrdlo... Slzy v očiach... Stŕpnuté ruky... Nehybné nohy... Zastavený dych... Hukot v ušiach. Padám. Stále padám. Bojím sa. Ľudia podo mnou vytvorili kruh. Uhli sa mi. Už počujem ich smiech. Spadla prvý slza. Ja som sa im tiež smial. Bolesť stále viac zoviera srdce. Aaauuu! Z posledných síl sa chcem nadýchnuť. Spadla druhá slza. Počujem jasné: "to je on!!!" S úsmevom na perách. Druhá slza. Zatváram oči. Nádych. Na viac už síl nemám. Posledná spomienka na let. Let tam hore. Tam, kde bolo dobre. Bez starostí. Chcem späť. Chcem hore!!! Počuť jasný smiech. Zaťaté ruky, vystreté nohy, výkrik. Zúfalé "BOŽE POMÔŽ!" Ticho. Tma. Zima. Nie! Nie som mrtvý. Alebo áno? Ľudia chodia okolo. Nevšímajú si nehybné telo na zemi. Nepomôžu. Bezvládne tu leží. "Letel vysoko a sem spadol,"povedal tichý hlas...