KRV TVOJHO SYNA
Deň sa skončil. Vraciaš sa autom domov. Zapnes si radio. Počuješ krátku správu o malej dedinke v Indii, kde nejaký dedinčania umreli -náhle, záhadné na nejakú chrípku, aká tu ešte nebola. Nie je to bežná chrípka, ale zomreli traja alebo štyria. Je to veľmi neobvyklé a preto tam posielajú nejakých lekárov, aby to vyšetrili. Veľa o tom nerozmýšľaš, ale v nedeľu po návrate z kostola počuješ v rádiu ďalšiu správu. Len už nehovoria o troch dedinčanoch, ale už je to 30.000 dedinčanov niekde hlboko v horách Indie a večer to je už v TV. CNN ukáže krátku správu. Smerujú tam ľudia z Centra pre choroby v Atlante, pretoze take rychle šírenie choroby je dosial nevidane. Pondelok rano, ked vstanes, je to hlavna sprava. Nie je to však už len India, ale aj Pakistan, Afganistan, Irán a skôr ako si to uvedomíš, počuješ túto správu všade a už dostala aj meno ,,záhadná chrípka". Prezident sa vyjadril, že on a všetci sa modlia a dúfajú, že sa to tam všetko znovu napraví. Ale každý je zvedavý, ako to zvládneme...? Odrazu francúzsky prezident urobí vyhlásenie, ktoré šokuje Európu. Uzatvára hranice. Nijaké lety z Indie, Pakistanu, alebo z iných krajín, kde sa to vyskytlo. A preto ten večer pred spaním pozeráš trochu CNN. Sánka ti klesne v dive, keď prekladajú z francúzštiny plačúcu ženu: Jej muž zomiera v parížskej nemocnici na tú záhadnú chrípku. Prišlo to už do Európy. Vypukne panika. Veľká Británia zatvára hranice, ale už je neskoro. South Hampton, Liverpool, North Hampton a je utorok ráno, keď prezident Spojených Štátov vydá nasledovné vyhlásenie: "Vzhľadom na riziko národnej bezpečnosti, všetky lety z a do Európy a Ázie sú zrušené. Ak sú vaši drahí v zámorí je mi to ľúto. Nemôžu sa vrátiť, kým na to nenájdeme proti liek." Za štyri dni je náš národ pohrúžený do neuveriteľného strachu. Ľudia predávajú malé masky na tvár, hovoriac: „Čo keď to príde aj k nám?" A kňazi v chrámoch hovoria: „Je to rana od Boha." Je streda večer a ty si na mod1itebnom stretnutí v kostole, keď niekto pribehne z parkoviska a volá: zapnite rádio, zapnite rádio!" A keď kostol počúva malý tranzistor postavený pred mikrofónom, ozýva sa správa: Dve ženy ležia v nemocnici v Lono Island a umierajú na tú záhadnú chrípku." V priebehu niekoľkých hodín sa zdá, že to zaplavuje krížom celú Zem. Ľudia pracujú bez oddychu v snahe nájsť proti1átku. Nič ale nezaberá. Kalifornia, Oregon, Arizona, Florida, Massachusetts. Je to akoby sa to rútilo cez hranice. A potom sa odrazu roznesie tá správa. Rozlúštili kód. Existuje liečba. Možno vyrobiť protilátku. Treba k tomu krv niekoho, kto nebol nakazený! A tak sa celým stredozápadom nesie všetkými spôsobmi núdzová správa, že každého prosia, aby urobil jednoduchú vec: Aby každý zašiel do miestnej nemocnice. Keď tam Ty a tvoja rodina prichádza v piatok neskoro večer, je tam už dlhá rada. Sestry a lekári vychádzajú, pichajú do prstov, odoberajú krv a nalepujú štítky. Tvoja žena a deti sú tiež tam, berú im krv a potom hovoria: Počkajte na parkovisku a keď zavo1áme vaše mená, tak môžete isť domov. Postávaš tam so svojimi blízkymi, vystrašený, čudujúc sa, čo sa to na svete deje a či je to už koniec sveta. Odrazu z nemocnice pribieha mladý muž a kričí! Kričí, nejaké meno a máva papierom. Čo? Volá to meno ešte raz! A tvoj syn Ťa potiahne za sako a hovorí: Ocko, to som ja." Skôr, ako si to uvedomíš, schytia tvojho chlapca. „Počkajte chvíľku. Prestaňte!" A potom hovoria: Je to v poriadku, jeho krv je čistá, jeho krv je stopercentná. Chceme sa presvedčiť, že nedostal tú chorobu. Myslíme si, že má tú správnu krvnú skupinu." O pár minút neskôr, vychádzajú lekári a sestry, plačú a objímajú sa, niektorí sa dokonca smejú. Je to prvýkrát, čo niekoho vidíš smiať sa za ten týždeň a jeden starý lekár prichádza k tebe a hovorí: Ďakujeme, pane. Váš syn má bezchybnú krv. Je čistá, rýdza a my môžeme vyrobiť proti liek." Ako sa tieto slova rozšíria dookola po preplnenom parkovisku, ľudia kričia, modlia sa, smejú a plačú. Potom ale ten sivovlasý lekár odtiahne teba a tvoju ženu bokom a hovorí: Môžeme na chvíľočku? Nemysleli sme si, že darca bude taký malý a my potrebujeme... Potrebujeme podpísať prehlásenie o súhlase." A v tej chvíli starému lekárovi mizne úsmev a hovorí: Nemysleli sme si , že by to mohlo byt malé dieťa. Neboli sme pripravený! „Potrebujeme ju všetku!" „Ale, ale..." nerozumieš. Hovoríme o tomto celom svete. Prosím podpíšte. My -my ju potrebujeme všetku". Ale nemôžete mu dať transfúziu?" Ak by sme mali čistú krv, mohli by sme. Môžete podpísať? Chcete podpísať?" V nemom tichu to urobíš. Potom oni povedia: Chcete byť s ním ešte chvíľku, kým začneme?" Dokážeš sa vrátiť? Dokážeš sa vrátiť do miestnosti, kde on sedí pri stole a pýta sa: Ocko, čo sa deje?" Dokážeš ho vziať za ruku a povedať: Synček môj, ty vieš, že Ťa mám rád a nikdy by so nedopustil, aby sa ti stalo niečo, ak by to nemuselo byť. Rozumieš?" A keď sa ten starý lekár vráti a povie: „Je mi to ľúto, ale my, my musíme už začať. Ľudia na celom svete umierajú." Dokážeš odisť? Dokážeš vyjsť von zatiaľ čo on hovorí? Otecko? Otecko? Prečo -prečo si ma opustil?" A na ďalší týždeň, keď je slávnosť na počesť tvojho syna a niekto pri tom spi a iní ani neprídu, lebo idú po nákupoch a iní prídu s okázalým úsmevom a len predstierajú, že ich to zaujíma. Nevyskočíš a nepovieš: Môj syn zomrel pre teba! Teba to vôbec nezaujíma? To je to , čo Boh chce povedať: Môj syn zomrel pre teba. Vieš, ako veľmi sa ma to dotýka?" Otče, keby sme to videli Tvojimi očami, tak nám to zlomí srdce. Možno teraz začneme viac chápať Tvoju veľkú lásku k nám.
Ospravedlňujem sa pavúkovy24, málokedy kontrolujem text, ako sa ukáže na stránke, a zistil som, že sa ukázal nekorektne, ďakujem za upozornenie aj monike :)
