Láska má rôzne podoby, od tej nám najviac známej, až po tú, ktorá je pre myseľ nepochopyteľná. Myslím, že slovká "ĽÚBIM ŤA" dnes majú veľmi malú silu. Mladý spolu chodia preto, lebo to, to a to. Nie preto, že by sa mali radi, ale proste im vyhovuje, keď ich kamaráti a kamarátky vidia s niekým konkrténym. Prečo??? Vysvetlí mi to vôbec niekto? Asi nie. Je to zaujímavý fenomén dnešnej doby. Preto si viac vážim, že mám priateľku takú akú mám. Že ma berie takého, aký som, so všetkymi chybami, o ktorých vie. A predsa jej nevadí, keď si idem pokecať s niekým iným, napriek tomu, že je to tiež dievča. Za toto ju hrozne ľúbim a ďakujem jej za to. Niekedy však nechápem svojich rovesníkov. Neradím sa zatiaľ do kategórie, ktorú mladý s obľubou nazývajú nechápavá. Aspoň dúfam :-))) Mám 21, ale v mnohom nerozumiem, prečo moji rovesníci robia to čo a ako robia. Je to možno zvláštne, ale najviac sa divím, koľko je dnes "sklamaných" ľúdí z "lásky". Zámerne som ju dal do úvodzoviek, lebo ľudia, ako keby strácali "zmysel pre krásu". Nejde len o krásu telesnú, veď dnes máme veľa súťaží krásy, pomaly každá televízia poriada vlastnú súťaž krásy... Ale Veľmi málo ľudí sa zaujíma o kultúru, umenie, divadlo a dokonca aj hudbu. Všetko je podmienené citom. Týmnádherným citom, ktorý sa nedá naučiť. dá sa iba zažiť. Láska je krásna:
Kto ju nemá, tomu ju nemožno dať a kto ju má, tomu ju nemožno vziať.
Ak niekedy prídete do divadla, tak na tých x miest určite budete vedieť spočítať mladých prstami na jednej ruke. Akosi strácajú lásku ku kultúre. Raz som višiel z divadla a počul som "nádherný" komentár jedneho chalana: "to bola taká P****ina, že až"... Zaujímavé zhodnotenie diela, za ktoré zaplatili mnohý ľudia len preto, aby ho videli... Nevravím, že mne sa páči každé predstavenie, ale niektoré sa mi páčia a niektoré menej, ale preto ich nemám dôvod zatracovať. Ak bol niekto natoľko zdatný, že vedel napísať divadelnú hru, patrí mu za to vďaka napriek tomu, že pre mňa nebolo také hodnotné... Ja neviem písať divadelné hry, a preto ďakujem za každú, ktorú zhliadnem. Zaujímvý vkus máme najmä v hudbe. To naše klasické tuc, tuc, tuc a kývanie hlavy do ritmu... To je iste kultúrnejšie, ako ísť na tú hodinku a pol do divadla. Či už národného, alebo i iného. Opravte ma, ak nemám pravdu. Ale tomu človeka nenaučíš. Dá sa iba predpokladať, že jeho láska k hudbe je ozajstná...
Nechcem sa stavať do úlohy, že viem všetko najlepšie, to určite nie. Je veľa vecí, ktoré nepoznám, neviem a určite ani vedieť nebudem, lebo všetko sa nedá vedieť a naučiť. Ale je mi občas ľúto, keď sa s priateľkou prechádzam po ulici a vidím popísané lavice, domy, lavičky, autobusové zastávky. Je mi do plaču. Nejde o tom, že je to popísané, ale o to, že je to zničené. Postriekať dom blbosťami vie kažldý, ale postaviť ho a pekne namaľovať to už iný chlebíček však tzv. "sprejeri"???
Ako milujete VY???
